Podľa nového výskumu organizácie Greenpeace pre strednú a východnú Európu sú európske mestá stále oveľa lepšie prepojené letecky ako železničnou dopravou. Ľudí to motivuje k tomu, aby radšej lietali ako cestovali vlakom, a to aj napriek škodlivému vplyvu leteckej dopravy na planétu. Priame vlakové spojenia v Európe by sa pritom mohli viac než strojnásobiť, keby sa naplno využili už existujúce trate. Greenpeace vyzýva európske vlády a EÚ, aby posilnili železničné spojenie.
Z 990 trás medzi 45 veľkými európskymi mestami, ktoré analyzovala organizácia Greenpeace [1], len po 12 % jazdia priame vlaky, zatiaľ čo 69 % obsluhujú priame lety. To je takmer šesťkrát viac priamych letov ako priamych vlakových spojení medzi veľkými mestami v Európe vrátane krajín EÚ-27 (okrem Írska, Cypru a Malty), Spojeného kráľovstva, Nórska, Švajčiarska, Ukrajiny, Moldavska, Srbska, Bosny, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Kosova, Albánska a Türkije (iba Istanbul).
Počet priamych vlakov v Európe by sa pritom mohol strojnásobiť. Ak by sa využili všetky existujúce železničné trate, až 42 % (419 trás) zo všetkých analyzovaných trás by mohlo byť obsluhovaných priamym denným alebo nočným vlakom s časom cesty kratším ako 18 hodín [2] [3]. Avšak len 27 % (114 zo 419 potenciálnych priamych vlakových trás) je v súčasnosti obsluhovaných priamym vlakom, pričom 73 % (305 potenciálnych trás) zostáva nevyužitých.
Podľa hovorkyne Greenpeace Slovensko Miroslavy Ábelovej je lietanie najväčším rastúcim zdrojom emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou v EÚ a členské štáty, vrátane Slovenska, robia málo preto, aby situáciu zlepšili: “Bratislava má slabé cezhraničné priame vlakové spojenie. Existujúcim priamym vlakom sa z nej dá dostať iba do siedmich analyzovaných miest, zatiaľ čo do 28 miest by sa dalo dostať priamym vlakom do 18 hodín. Ide o priame vlakové spojenie len na úrovni 25 %. Susedné mestá ako Praha, Budapešť alebo Viedeň majú oveľa vyšší počet priamych cezhraničných vlakových spojení.” Aj keď Bratislava v rebríčku podľa nej nedopadla až tak zle, (šestnásta spomedzi 45 miest), je to aj preto, že väčšinu letov vybavuje viedenské letisko. “No každý, kto na Slovensku alebo zo Slovenska v poslednom čase cestoval vlakom vie, ako biedne to vyzerá v dôsledku nezáujmu štátu o skvalitnenie železničnej dopravy u nás,” dodala.
Podľa analýzy sa dá z Bratislavy dostať priamym nočným vlakom len do dvoch analyzovaných miest, a to do Berlína a Varšavy. Ďalších päť miest, do ktorých sa dá dostať priamym denným vlakom, sú Budapešť, Hamburg, Praha, Viedeň a Zürich. Do 75 % miest, do ktorých by sa dalo dostať priamym vlakom do 18 hodín, neexistuje priame vlakové spojenie. Vedúci dopravnej kampane Greenpeace v strednej a východnej Európe Herwig Schuster uviedol, že Európa už roky zvýhodňuje leteckú dopravu, ktorá poškodzuje klímu, a poskytuje jej daňové úľavy, zatiaľ čo vlaky a železničná infraštruktúra upadajú: “V európskej železničnej sieti máme obrovské medzery a značný nevyužitý potenciál priamych vlakov, a to najmä v dôsledku nesprávnych priorít výdavkov na mobilitu. Európa musí túto historickú nerovnováhu napraviť, musí zlepšiť prepojenie a komfort vlakov.“
Priame vlaky majú v porovnaní s prípojnými vlakmi značné výhody, ako napríklad väčšie pohodlie, spoľahlivosť a často aj nižšie cestovné, čo podnecuje ľudí, aby namiesto dopravy na fosílne palivá využívali udržateľné vlaky. V žiadnom z miest analyzovaných organizáciou Greenpeace sa však potenciál priamych vlakov nevyužíva naplno. Po Viedni (17 priamych spojení) sú najlepšími mestami s priamym vlakovým spojením Mníchov (15 spojení, potenciál ďalších 14), Berlín (14 spojení, potenciál ďalších 14), Zürich (13 spojení, potenciál ďalších 15) a Paríž (13 spojení, potenciál ďalších 16). Šesť miest s najhorším priamym vlakovým spojením sú Atény, Lisabon, Priština, Sarajevo, Skopje a Tallinn, z ktorých žiadne nemá priame vlakové spojenie so žiadnym iným analyzovaným európskym mestom.
Napriek tomu, že Európska komisia v decembri 2021 v rámci najnovších železničných plánov oznámila 15 nových cezhraničných projektov pre EÚ, tento počet sa odvtedy na začiatku roka 2023 znížil len na 10 a žiadna nová trasa sa zatiaľ nerealizovala. Greenpeace vyzýva EÚ a vlády jednotlivých štátov, aby podporili rozvoj priamych vlakových spojov prostredníctvom investícií do infraštruktúry, lepšej spolupráce medzi železničnými spoločnosťami a zavedením mandátu pre priame vlaky tam, kde ešte nie sú komerčne rentabilné.
Poznámky:
[1] Medzi 45 miest patrí hlavné mesto každej krajiny, okrem Zürichu vo Švajčiarsku, a všetky ostatné mestá s viac ako jedným miliónom obyvateľov, ako aj druhé a tretie najväčšie mestá v piatich najľudnatejších krajinách.
[2] S dodatočnými investíciami do infraštruktúry, ktoré by viedli k priemernej rýchlosti vlakov aspoň 80 km/h na všetkých trasách, by sa počet priamych vlakových spojení na analyzovaných trasách mohol zvýšiť dokonca na 54 %.
[3] 18 hodín je súčasný maximálny cestovný čas priameho nočného vlaku, ktorý je možné v Európe využiť. Na základe tohto existujúceho časového rámca nové potenciálne priame vlakové trasy vypočítané organizáciou Greenpeace nie sú dlhšie ako 18 hodín. Výpočet toho, či by sa trasa dala prejsť vlakom za menej ako 18 hodín, sa uskutočnil najmä sčítaním súčasných časov jazdy vlakom na rôznych úsekoch trasy a pripočítaním historických časov jazdy tam, kde v súčasnosti neprebieha osobná doprava, ale aktívna nákladná doprava, napríklad medzi Chorvátskom a Srbskom alebo medzi Gréckom a Bulharskom.