Jadrové elektrárne sú drahé, ich výstavba dlho trvá a pokiaľ ide peniaze platcov daní, predstavujú čiernu dieru. Vyplýva to z najnovšej správy Greenpeace, ktorá skúma modely financovania. Správa vychádza v čase, keď sa na svojom zasadnutí 21. júna Európska investičná banka pripravuje diskutovať o novej podpore jadrovej energie.
Správa Štiepenie fondov: Financovanie jadrových elektrární, poskytuje prehľad modelov financovania a odhaľuje, ako ziskovosť jadrových elektrární do značnej miery závisí od účasti vlády na znižovaní rizika investícií. Správu si objednala organizácia Greenpeace Nemecko a vypracovali ju Jens Weibezahn z Kodanskej školy energetickej infraštruktúry a Björn Steigerwald z Technische Universität Berlin.
Zo správy vyplýva, že projekty jadrových elektrární sú nespoľahlivé z viacerých dôvodov – prekračovania rozpočtov, oneskorené výstavby a problémy so spoľahlivosťou v prevádzkovej fáze, čo spôsobuje častú stratu záujmu zo strany investorov. V počiatočných výpočtoch často nie sú zahrnuté ani skryté náklady, ako napríklad poistenie zodpovednosti, vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom. Tie sa v budúcnosti stanú záťažou pre daňových poplatníkov. Správa zdôrazňuje, že náklady na solárnu a veternú energiu sú už teraz oveľa nižšie ako náklady na nové jadrové projekty.
“Hoci sa väčšina civilizovaných krajín posúva smerom vpred k masívnej podpore obnoviteľných zdrojov, ktoré vôbec nie sú také drahé, ako nám býva prezentované zo strany politikov, Slovensko, spolu s ďalšími krajinami, aj naďalej podporuje zaostalú, drahú, rizikovú a starnúcu jadrovú energetiku, ktorá je záťažou pre verejné financie,” uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Greenpeace už v máji kritizoval rozhodnutie vlády, ktorá schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja.
“Namiesto projektov, ktoré podporujú centralizovanie energetiky, by vláda mala investovať do rozvoja obnoviteľných zdrojov či podporovať rozvoj energetických komunít. Tie umožňujú ľuďom mať kontrolu nad energiou a sú aj významným prvkom v boji proti energetickej chudobe. Veterná a slnečná energia sú už oveľa lacnejšie a ich cena klesá. Ani jedno euro z verejných zdrojov EÚ by nemalo ísť na jadrovú energiu – je čas uprednostniť potreby ľudí pred chamtivosťou a podporou jadra a investovať do bezpečnejšej a lacnejšej budúcnosti.“
Podľa jedného z autorov správy, Jensa Weibezahna, docenta PhD., z Copenhagen Business School zistili, že jadrová energetika zaťažuje najmä vrecká bežných občanov: “Pri preskúmaní súčasných projektov jadrových elektrární sme zistili, že takmer všetky modely financovania sa spoliehajú – buď priamo, alebo nepriamo – na štátnu podporu, aby boli životaschopné. To neprimerane zaťažuje buď daňových poplatníkov, alebo platiteľov sadzieb za elektrinu, keďže tí v konečnom dôsledku nesú veľkú časť súvisiacich finančných rizík.“
Hoci sa väčšina svetových ekonomík zameriava na obnoviteľné zdroje energie, aby dosiahla ciele čistej nulovej spotreby, niektoré krajiny EÚ, ako napríklad Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Švédsko, Slovensko, Slovinsko a Česká republika, vsádzajú na jadrovú energiu, a to aj napriek veľkým problémom so zabezpečením financovania nových projektov a údržbou svojich existujúcich starnúcich flotíl. Správa zdôrazňuje, že vládna podpora týchto nákladných, dlhodobých a vysoko rizikových jadrových projektov je čoraz ťažšie odôvodniteľná, obzvlášť v čase vysokej inflácie a rastúcich životných nákladov.Za posledné dve desaťročia investovala Európska investičná banka (EIB) do aktivít v oblasti jadrovej energie 845 miliónov EUR. Podľa návrhu strategického plánu, ktorý bude prijatý 21. júna, EIB po prvýkrát plánuje podporiť výskum a vývoj v oblasti tzv. malých modulárnych reaktorov (SMR). V súvislosti s celkovou ekonomickou životaschopnosťou SMR pretrváva mnoho nejasností, nehovoriac o bezpečnostných rizikách a probléme rádioaktívneho odpadu. Greenpeace vyzýva ministrov financií EÚ, ktorí riadia EIB, aby sa postavili proti akémukoľvek financovaniu jadrovej energie vrátane malých modulárnych reaktorov.