1. Cenovo dostupná verejná doprava otvára nové príležitosti a je účinným nástrojom boja proti klimatickej kríze.
Doprava predstavuje približne 15 % celosvetových emisií skleníkových plynov (GHG) a odhaduje sa, že v EÚ predstavuje takmer štvrtinu všetkých emisií. Zlepšenie systému verejnej dopravy má zásadný význam nielen pre klímu, ale aj pre ľudí. Mnohí totiž pre nevhodné alebo neexistujúce podmienky nemôžu cestovať za prácou, vzdelaním, či inými životnými príležitosťami. Spravodlivosť v oblasti mobility je totiž aj klimatickou spravodlivosťou.
Verejná doprava je pre komunity s nízkymi príjmami v mnohých mestách jedinou záchranou. Náklady na dopravu a záťaž, ktorú predstavuje pre domácnosti, sú značné: doprava predstavuje v Európskej únii v priemere takmer 15 % rozpočtu domácnosti a v USA v priemere 16 %.
Náklady na dopravu môžu mať obrovský vplyv na klímu, znečistenie ovzdušia, zdravie a kvalitu života. Vysoké ceny lístkov odrádzajú ľudí od používania verejnej dopravy, čo následne vedie k vyššiemu počtu áut na cestách, zvýšeniu dopravných zápch a tiež k vyšším emisiám skleníkových plynov.
Preto s veľkým záujmom sledujeme iniciatívy „klimatických lístkov“ vo viacerých krajinách, napríklad Klimaticket v Rakúsku alebo Deutschlandticket v Nemecku, ktoré ich nedávno zaviedli s cieľom znížiť emisie a podporiť využívanie verejnej dopravy.
Nemecko v lete roku 2022 drasticky znížilo ceny dopravy, pričom mesačný lístok stál len 9 eur. Prieskum nemeckých železníc a Združenia nemeckých dopravných spoločností ukázal, že počas prvých troch mesiacov tohto experimentu nahradili letné cesty vlakom približne 10 % ciest, ktoré by inak ľudia absolvovali autom. Účinok na emisie bol podobný, ako keby sa z ciest stiahlo 1,5 milióna áut.
Klimatické lístky šetria energiu, peniaze, emisie skleníkových plynov a čas – a ľudia ich milujú.
Pred niekoľkými týždňami sme zverejnili analýzu, podľa ktorej je cestovanie vlakom v Európe dvakrát drahšie ako let, ktorý znečisťuje životné prostredie. To je ďalší z dôvodov, prečo musíme zmeniť tento absurdný systém. Systém, ktorý naďalej uprednostňuje leteckú dopravu pred železničnou.
Zlepšenie cenovej dostupnosti dopravy je samozrejme len jedným z krokov, ktoré musíme podniknúť; potrebujeme tiež, aby sa zlepšila aj kvalitu a dosah služieb.
2. Cenovo dostupná verejná doprava je nevyhnutná pre sociálnu spravodlivosť.
Problémy s cenovou dostupnosťou dopravy sa zintenzívnili v dôsledku zvýšenia cien energií a celosvetovej krízy životných nákladov. V najhorších prípadoch rastúce ceny nafty a benzínu vytvorili to, čo sa nazýva „dvojitá energetická zraniteľnosť“, keď rastúce náklady na dopravu sťažujú situáciu rodín, ktoré už aj tak zápasia s problémami pri uspokojovaní svojich potrieb v oblasti vykurovania, varenia a osvetlenia.
Zvýšenie cestovného a vysoké náklady môžu neúmerne postihnúť marginalizované komunity. V Brazílii výskum ITDP ukázal, že černošskí, hnedí a nízkopríjmoví Brazílčania platia vyššie cestovné, využívajú preplnenejšie autobusy a vlaky a k dispozícii majú menej možností dopravy, ktoré by im pomohli dosiahnuť základné životné ciele.
3. Bez riešenia nerovností a násilia páchanom na ženách sa nepodarí zabezpečiť dostupnosť dopravy.
Ženy v priemere využívajú verejnú dopravu viac ako muži a sú na ňu viac odkázané. To môže znamenať, že na ženy majú náklady na verejnú dopravu a investície do nej väčší vplyv ako na mužov.
Obavy týkajúce sa bezpečnosti môžu zvýšiť náklady žien a osôb LGBTQIA+. Často sa musia rozhodovať, či zaplatiť dodatočné (skryté) dopravné náklady, ak si chcú zabezpečiť bezpečnejšie cestovanie. Ide napríklad o využívaním taxíkov alebo cestovanie menej priamymi trasami verejnej dopravy. V štúdii Rudinovho centra Newyorskej univerzity to nazývajú „ružovou daňou“; opýtané ženy vynakladali mesačne v priemere o 26 až 50 dolárov viac ako muži, aby sa mohli bezpečne pohybovať po meste.
Bezpečnosť vo verejnej doprave a v jej okolí je pre ženy a komunitu LGBTQIA+ veľkým problémom. Nebezpečenstvo útokov, či už slovných alebo verbálnych, totiž spôsobuje, že doprava je pre nich menej dostupná a obmedzí ich životné príležitosti. Výskumníci zistili, že ženy sa pri cestovaní metrom cítia v priemere o 10 % menej bezpečne ako muži a v autobusoch o 6 % menej bezpečne.
Napríklad India dosiahla určitý pokrok v riešení otázky rodovej rovnosti. Po kampani organizácie Greenpeace India novozvolená vláda štátu Karnataka zaviedla nedávno v celom štáte autobusy bez cestovného pre ženy s cieľom zvýšiť tak pre ne šance na nové pracovné príležitosti.
Účasť žien ako pracovnej sily je v Indii nízka, pričom predstavujú 32,8 % pracovnej sily v porovnaní s odhadovaným 38 % podielom v Bangladéši. Vláda uviedla, že bezplatné autobusy pre ženy v Karnataka viedli k 23 % nárastu cestujúcich autobusmi, a to počas prvých 2 týždňov. Úspech tohto programu a ďalších programov v celej Indii poukazuje na obrovský hospodársky prínos, ak sa riešia potreby žien v oblasti mobility.
4. Každý šiesty človek na svete žije život s ťažkým zdravotným postihnutím. Prístupná verejná doprava je pre ľudí s postihnutím nevyhnutnosťou.
Odhaduje sa, že 1,3 miliardy ľudí má závažné zdravotné znevýhodnenie. To predstavuje 16 % svetovej populácie alebo každého šiesteho z nás, čo z prístupnosti verejnej dopravy robí významný globálny problém.
Londýn sa často uvádza ako vzor dostupnej verejnej dopravy. Tretina staníc londýnskeho metra je bez schodov a všetky londýnske autobusy sú bezbariérové. Napriek tomu je však ešte potrebné urobiť veľa pre to, aby boli všetky stanice v Londýne (a inde takisto) plne prístupné pre každého.
Aj Japonsko sa v poslednom čase snaží zlepšiť dostupnosť verejnej dopravy. Napríklad Tokio má flotilu nízkopodlažných autobusov a stanice vo veľkých mestách sa modernizujú na bezbariérové. Ukážkou týchto zlepšení boli v roku 2020 tokijské paralympijské hry.
Pandémia COVID-19 zvýraznila zraniteľnosť osôb so zdravotným postihnutím pokiaľ ide o využívanie verejnej dopravy. Bezpečnostné opatrenia, akými boli požiadavky na nosenie respirátorov či sociálny odstup, predstavovali ďalšie výzvy pre niektorých cestujúcich so zdravotným znevýhodnením.
Zlepšenie dostupnosti dopravy pre osoby so zdravotným znevýhodnením je nevyhnutné z hľadiska klimatickej spravodlivosti a spravodlivosti v oblasti mobility. Dopravný systém, ktorý neslúži všetkým, nie je udržateľný.
5. Kvalitnú verejnú dopravu si zaslúžia aj vidiecke oblasti
V mnohých vidieckych oblastiach na celom svete ľudia vôbec nemajú prístup k sieťam verejnej dopravy.
Vieme, že v mnohých vidieckych oblastiach platia ľudia za verejnú dopravu viac ako ich mestskí spoluobčania a cestujú oveľa dlhší čas. Zlepšenie prístupu k sieťam verejnej dopravy vo vidieckych oblastiach nielenže znižuje emisie spôsobené zmenou klímy, ale zároveň spája ľudí s kľúčovými službami, ako je napríklad zdravotná starostlivosť.
Zlepšenie verejnej dopravy môže znížiť emisie, zvýšiť mzdy, vytvoriť pracovné miesta, zvýšiť úroveň fyzickej aktivity ľudí, zlepšiť sociálne väzby a je spojené so znižovaním pocitu osamelosti či vyčlenenosti.
Zlepšenie dostupnosti a cenovej prístupnosti verejnej dopravy môže mať zásadný vplyv na jednotlivcov, rodiny, komunity a životné prostredie tým, že zlepší mobilitu, ekonomické príležitosti, zdravie a celkovú kvalitu života.
Približne v 40 % krajín je doprava odvetvím s najväčšou spotrebou energie. Tieto fakty a čísla ukazujú, že cenovo dostupná a prístupná verejná doprava musí byť prioritou pre vlády, ktoré chcú riešiť klimatickú krízu a bojovať proti nerovnosti.