Značné percento slovenskej legislatívy v oblasti ochrany prírody a klímy pochádza zo zákonov prijatých aj v Európskom parlamente. Už o niekoľko dní rozhodneme, kto v ňom bude sedieť. Novozvolení poslanci budú spolurozhodovať napríklad o tom, či a ako budeme bojovať proti klimatickej kríze alebo chrániť a obnovovať prírodnú rozmanitosť. Naša planéta a príroda nemôžu hlasovať, preto potrebujú náš hlas.

Prečo je dôležité voliť?

V minulom volebnom období bola vďaka protestom mladých ľudí ochrana našej planéty prioritou novozvolených európskych inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu. Vznikla Zelená dohoda pre Európu, ambiciózny plán na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Zatiaľ je to však len plán bez konkrétnych zákonov a záväzných opatrení. Musíme ho dotiahnuť do konca. O tom, či sa to podarí, alebo bude mať Európsky parlament po nadchádzajúcich voľbách iné priority, rozhodneme v júni!

Európsky parlament rozhoduje o našich zákonoch, my rozhodujeme o Európskom parlamente. Na tvorbe a prijímaní týchto zákonov sa podieľa trojica európskych inštitúcií: Európska komisia, Rada EÚ a Európsky parlament. Vo všetkých týchto inštitúciách máme zástupcov zo Slovenska. Je veľmi dôležité, aby sme si zvolili zástupcov, ktorí budú pamätať na budúcnosť nás a našej planéty.

EÚ je už dlho svetovým lídrom v oblasti ochrany klímy, či už prostredníctvom ambicióznych cieľov znižovania emisií, alebo investícií do obnoviteľných zdrojov energie a podpory udržateľného poľnohospodárstva. Ostatné svetové mocnosti však nie sú ďaleko za ňou. Spojené štáty majú svoj zákon o znižovaní inflácie, Čína výrazne investuje do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a elektromobility. Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa preto ponúka aj otázka, či má Európa šancu zostať svetovým lídrom v ochrane klímy a vytvoriť udržateľný hospodársky model bez toho, aby splnila svoje záväzky v oblasti klímy.

Čo môže EÚ urobiť pre prírodu?

Skvelým príkladom toho, čo EÚ robí pre našu prírodu, je opatrenie Natura 2000, ktoré stanovuje sieť chránených území. Táto sieť pokrýva viac ako 18 % územia EÚ a zahŕňa viac ako 27 500 lokalít, ktoré musia krajiny podľa právnych predpisov EÚ spravovať a chrániť, aby sa zabezpečilo dlhodobé prežitie druhov a biotopov, ktoré sa v nich nachádzajú.

Európska únia tiež zaviedla množstvo zákonov zameraných na zastavenie alebo obmedzenie lovu a nadmerného využívania rastlín a živočíchov s cieľom chrániť konkrétne druhy pred vyhynutím. Podarilo sa tak napríklad zachrániť bobra európskeho. V prvej polovici 20. storočia žilo v Európe už len niekoľko tisíc bobrov. Dnes je tu viac ako 1,2 milióna bobrov. EÚ vyhlásila bobra za chránený druh, čo znamenalo obmedzenie jeho lovu. Okrem toho podporila aj projekty na obnovu biotopov bobra.

Zachráň bobra, pomôžeš ľuďom!

Ochrana bobrov pred vyhynutím má širší prínos, ktorý presahuje rámec prežitia druhu. Bobry napríklad stavajú hrádze na riekach, aby spomalili tok vody, čo vedie k zvýšeniu zásob vody v koryte rieky alebo v záplavovej oblasti. Táto zásoba vody môže pomôcť znížiť vplyv sucha na miestne oblasti a populácie. Bobrie rybníky fungujú aj ako filter, zachytávajú sedimenty a robia našu vodu čistejšou.

Ochrana prírody je tiež cenovo dostupným a praktickým spôsobom ochrany ľudí pred extrémnym počasím a zníženia emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy. Investícia do prírody je investíciou do budúcnosti. EÚ odhaduje, že obnova prírody prináša návratnosť 8 až 38 EUR za každé investované euro.