V tomto čase je už veľa ľudí oboznámených s neonikotínoidmi a vážnu hrozbou, ktorú tieto chemické látky predstavujú pre včely medonosné. Včely sú priamym spojením medzi biodiverzitou a opeľovaním neuveriteľného množstva našej produkcie jedla. Až 75 % plodín je priamo alebo nepriamo závislých od opeľovania. Preto musíme začať chrániť opeľovače pred hrozbou, ktorú používanie pesticídov ako neonikotínoidy predstavuje. V roku 2013 vedecké zistenia viedli k čiastočnému zákazu používania štyroch najškodlivejších pesticídov pre včelstvá (klotianidín, imidakloprid, tiametoxám a fipronil)- aspoň teda čo sa týka ich aplikácie na plodiny opeľované včelami.
Vplyv neonikotínoidov na včely medonosné, čmeliaky, divé včely. Vplyv na pôdne organizmy, vodné organizmy, motýle a vtáky.
Stovky nových štúdiu dokazujú, že hrozba je väčšia, ako sme si mysleli
Aj po roku 2013 pokračovalo skúmanie vplyvov používania neonikotínoidov v poľnohospodárskej produkcii. Greenpeace požiadal jednu z najváženejších inštitúcii v tomto odvetví, Univerzitu v Sussexe, aby preštudovala všetky nové nadobudnuté poznatky v tomto výskume. Dvaja nezávislí vedci analyzovali stovky štúdií a na základe týchto informácii vytvorili novú správu plnú poznatkov. Bohužiaľ, táto nová štúdia nám vykresľuje oveľa horší obraz, ako sme doteraz odhadovali. Odhaľuje totiž, že neonikotínoidy nie sú vážnou hrozbou len pre včely medonosné, ale tiež pre široké spektrum iných živočíchov, akými sú napríklad čmeliaky, motýle, vtáky či dokonca vodný hmyz.
Priemyselné poľnohospodárstvo: hrozba pre rastlinstvo, zver a životné prostredie
Niektoré druhy čmeliakov sú už v úbytku a pomaly hynú. Neonikotínoidy môžeme nájsť v rastlinách susediacich s poľnohospodárskymi poľami a vo veľkom množstve rôznych vodných zdrojov zahŕňajúc priekopy, kaluže, jazierka, horské pramene, rieky, dočasné mokrade, sneh, podzemné vody a výpuste zo zavlažovacích systémov pre rastliny. Informácie, ktoré sa týkajú aj iných živočíšnych druhov nám poskytujú rovnako znepokojujúci pohľad. Mnoho poľných motýľov, chrobákov a hmyzožravého vtáctva ako napríklad lastovička domová alebo jarabice prichádzajú do kontaktu s pesticídmi či už priamo alebo prostredníctvom potravinového reťazca. Vodný hmyz môže byť vystavený neonikotínoidom cez výluhy z poľnohospodárskej pôdy, z osievacích a postrekových strojov a vo vodných systémoch používaných v skleníkoch. Tieto toxické látky sú teda v našom životnom prostredí, nie iba na poľnohospodárskych poliach.
Zmeňme našu závislosť od pesticídov
Úbytok opeľovačov je jedným zo symptómov zlyhávajúceho systému priemyselného poľnohospodárstva. Je tiež zodpovedný za miznúcu biodiverzitu, likviduje spásané plochy a je plne závislý od toxických chemikálií. Opeľovače sú pravidelne vystavované insekticídom, herbicídom a fungicídom. Ak chceme skutočne zodpovedne pristúpiť k ich ochrane, musíme úplne zakázať používanie pesticídov škodlivých pre naše včely, a to počnúc tromi neonikotínodimi. Na to, aby sme vymanili z našej závislosti od syntetických chemických pesticídov, musíme sa tiež pohnúť smerom k ekologickým alternatívam.
Ekologické poľnohospodárstvo chráni naše opeľovače
Ekologické poľnohospodárstvo udržiava biodiverzitu bez akýchkoľvek chemických pesticídov alebo syntetických hnojív. Tiež zvyšuje celkovú odolnosť našich ekosystémov. Mnoho európskych farmárov je ochotných zmeniť svoje poľnohospodárske metódy, avšak ich závislosť od pesticídov a hnojív ich ponecháva akosi zaseknutých v systéme. Politici by preto mali pomôcť farmárom pri prechode na ekologické metódy. Mali by eliminovať najškodlivejšie dotácie pre životné prostredie a presunúť tieto zdroje do výskumu a silného rozvoja ekologického poľnohospodárstva na vidieku. Je to dlhá cesta, avšak je to jediná možná alternatíva pre riadnu ochranu nášho vtáctva, motýľov, včiel a iných opeľovačov.
Anne Vallete
je líderkou projektu za ekologické poľnohospodárstvo v Greenpeace Francúzsko