Ľudia, ktorí majú podozrenie, že sa napríklad v blízkosti ich domova nachádza environmentálna záťaž, by sa mali najprv obrátiť na krajský úrad životného prostredia alebo priamo na ministerstvo životného prostredia, kde ju môžu nahlásiť. “Oznámenie môžu podať listom, v elektronickej forme alebo ústne do zápisnice. Pracovníci ministerstva následne lokalitu obhliadnu,” uviedla pre TASR jeho hovorkyňa Beatrice Hudáková.


Opustený sklad starých chemikálií v Tekovských Lužanoch.

 

Pokiaľ environmentálna záťaž ešte nie je zapísaná v informačnom systéme záťaží, ministerstvo jej vyplní registračný list a klasifikuje ju. Register envirozáťaží, ktorý je súčasťou verejne prístupného informačného systému na webe www.enviroportal.sk, obsahuje momentálne takmer 2.000 registrovaných lokalít. Tých najrizikovejších potvrdených environmentálnych záťaží je momentálne 119.

Najrizikovejšie záťaže sa budú riešiť prioritne. Zákonom o starých envirozáťažiach, ktorý je účinný od začiatku roka, sa doplnil aj zákon o Environmentálnom fonde. “Vďaka tomu je možné prostriedky envirofondu použiť i na riešenie odstraňovania environmentálnych záťaží,” vysvetlila Hudáková. Na žiadateľa sa vzťahujú všetky podmienky pre podávanie žiadostí o prostriedky z Envirofondu, žiadne špeciálne požiadavky nie sú.

Na likvidáciu envirozáťaží sa vďaka spomínanému zákonu budú môcť čerpať aj desiatky miliónov eur z eurofondov. “Čo sa týka vyhlásenia výziev, v tomto roku ministerstvo pripraví výzvu na sanáciu envirozáťaží prostredníctvom Operačného programu životné prostredia. Na ich likvidáciu plánuje ministerstvo využiť aj prostriedky Envirofondu,” priblížila Hudáková. Presná výška alokácie finančných prostriedkov na ich odstránenie ešte nie je známa.

“Nik nemôže čakať, že problém, ktorého riešenie spoločnosť dvadsať rokov odsúvala na vedľajšiu koľaj, teraz zázračne vyriešime mávnutím čarovného prútika zo dňa na deň. Riešenie problému tzv. starých envirozáťaží bude drahé a komplikované,” skonštatoval pre TASR riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Podotkol však, že aj napriek tomu treba začať. “Likvidácia záťaží je totiž investíciou do ochrany zdravia obyvateľov, ako aj do ochrany našich zdrojov pitnej vody a kvality pôdy,” doplnil.

Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.

Zdroj: TASR