Naozaj máme šancu zmeniť svet? Ako môžem aj ja robiť lepšie rozhodnutia pri nakupovaní, varení a stravovaní? Svetový deň jedla je jedinečnou príležitosťou aspoň to skúsiť. Aj drobné zmeny v správaní môžu znamenať veľa. Ak nás bude viac, dokážeme zraziť na kolená súčasný nefunkčný potravinový systém. Ak súhlasíte, že je načase obnoviť spojenie medzi ľuďmi a poľnohospodármi, ak súhlasíte, že je načase vrátiť jedlu tú pravú hodnotu, čítajte ďalej. Každá veľká zmena sa začína v nás. Týchto desať vecí vie urobiť každý. Pomôžete nám naštartovať veľké zmeny v potravinovom systéme?
Spoluvytvárajte čo najväčší trh zdravých potravín
– Nakupujte organické výrobky z udržateľného poľnohospodárstva.
Takéto potraviny sú pestované šetrným spôsobom k životnému prostrediu a neobsahujú zvyšky pesticídov. Bio výrobky pritom nie sú žiadnym moderným výdobytkom. Nie je to tak dávno, ale pred rokom 1950 bolo všetko bio a nikto sa nad tým nemusel zamýšľať. Bol to boom chemických firiem, ktoré prevrátili potravinový systém naopak. Bio výrobky podliehajú prísnej kontrole, zatiaľ čo konvenčne dopestované plodiny a potraviny so zvyškami pesticídov sme začali považovať za tie „normálne“.
Bio výrobky sú pritom podľa prieskumu univerzity v Newcastli jednoznačne kvalitnejšie: majú významne vyššiu koncentráciu antioxidantov (o 16 – 69 % viac), podstatne nižšie alebo žiadne zvyšky pesticídov, nižšie hladiny toxického ťažkého kovu kadmia (o 48 % menej) a nižší obsah dusíka, ktorý sa spája s rizikom niektorých druhov rakoviny ako napr. rakoviny žalúdka.
– Vopred si spočítajte, akú vzdialenosť potraviny prešli, kým sa dostali do regálov a na váš stôl.
Nakupujte sezónne a regionálne potraviny. Ponuka v supermarketoch nás dosť rozmaznala. Áno, je nám jasné, že tento boom nastal aj preto, že počas bývalého režimu sme mali všetkého nedostatok a aj na to málo sme stávali v dlhých radoch. No tie časy sú, našťastie, už preč a je načase trochu sa upokojiť a zamyslieť. Celoročná ponuka jahôd, čerešní alebo marhúľ naozaj nie je úplne v súlade s tým, čo sme schopní dopestovať na Slovensku a v akom časovom období. Pomôcť pri orientácii, kedy je sezóna čoho, vám môže pomôcť náš sezónny sprievodca. Ak budete nakupovať podľa neho, máte väčšiu záruku, že nakupujete eko – sezónne a regionálne.
– Kupujte výrobky miestnych farmárov.
Aj keď nemajú takú širokú ponuku ako supermarkety, ich produkty sú sezónne, regionálne a šetrné k svojmu okoliu. Áno, na prvý pohľad sa môže zdať, že nakupovanie v supermarketoch je pohodlné. Všetko pod jednou strechou a cenové akcie sú lákavé. Zamyslime sa ale možno dvakrát. Naozaj potrebujeme všetko, čo supermarket ponúka? Naozaj kúpime iba to, čo pôvodne chceme kúpiť alebo nahádžeme do nákupného vozíka aj ďalšie „výhodné“ potraviny? Naozaj si kupujeme všetko, čo aj potom skutočne zjeme? Naopak, nakupovanie u farmára alebo cez alternatívne dodávateľské siete alebo tržnice ponúka úplne iný osobný zážitok a je viac eko.
Vyhýbajte sa neprirodzene pripravovaným potravinám
– Odstráňte z vášho jedálnička polotovary a inak chemicky upravované potraviny. Namiesto nich nakupujte čerstvé suroviny a suroviny bez zbytočných obalov.
Kúpiť mrazenú pizzu alebo takmer hotové jedlo, ktoré stačí zohriať v rúre, znie možno lákavo a pohodlne, ale rozhodne to nie je ani ekologické, ani zdravé. Super dlho trvanlivé potraviny musia obsahovať konzervačné látky, aby dlhšie vydržali „čerstvé“. Ak si spočítate, aké suroviny potrebujete na čerstvú pizzu, možno vás prekvapí, že upiecť si čerstvú nie je také komplikované ani časovo náročné a rozhodne ušetríte peniaze aj zbytočné obaly.
– Namiesto donášky obedu do práce, doneste si vlastný obed alebo si ho uvarte spolu s kolegami.
Áno, vieme, na obed je vždy málo času. Skúste ale možno zaviesť milú prax, ktorú používajú aj niektoré Greenpeace kancelárie. Jeden deň v týždni buď varíme spoločne, alebo nám niekto príde navariť do kancelárie, alebo navarí niekto z kolegov. Je to určite lepšia alternatíva a dobrý teambuilding ako donáška jedla v plastových obaloch.
– Pestujte si vlastné plodiny alebo bylinky založením malej záhradky alebo na balkóne.
Možno vás to prekvapí, ale nie je to až také ťažké. Zasadiť bylinky alebo paradajky nie je žiadna veda. S úrodou máte poruke príjemné oživenie vášho jedálnička a so zárukou, že sú bez pesticídov.
Dajte vedieť reťazcom, o čo máte záujem a na čo svoje peniaze míňať nebudete
– Povedzte obchodníkom vo svojom okolí, že by ste privítali viac tovaru z ekologického poľnohospodárstva.
Obchodníci sa často vyhovárajú na to, že predávajú iba to, o čo majú spotrebitelia záujem. Povedzme im teda, že nechceme nekvalitné potraviny, ale čerstvé, zdravé, slovenské a bez pesticídov. Priestor je pri osobnom kontakte, cez nástenky priamo v obchodoch alebo cez sociálne siete.
– Povedzte zriaďovateľom škôl alebo firemným stravovacím zariadeniam, že by ste privítali viac možností ekologického stravovania či už pre seba alebo pre svoje deti.
Jedálny lístok vo verejných či firemných jedálňach alebo v školských zariadeniach je často tragický. Česť výnimkám. Vieme, že to je beh na dlhú trať, ale pokiaľ nedáme zriaďovateľom jasne najavo, že nechceme polotovary a nezdravé jedlá, asi ťažko sa z vlastnej iniciatívy zmenia.
Obmedzte mäsové jedlá
– Znížte spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov o niekoľko jedál týždenne a povedzte o svojom rozhodnutí hľadať alternatívne zdroje bielkovín aj svojim priateľom.
Vedecké výskumy ukázali, že práve chov hospodárskych zvierat je jednou z najdeštruktívnejších síl, ktoré poháňajú klimatickú zmenu. Tento chov znečisťuje ovzdušie, vodné cesty a na tento chov sa používa najväčšie množstvo pôdy a vody. Na čoraz väčší dopyt po mäsa potrebujeme zároveň čoraz väčšiu plochu pasienkov – za obeť padá čoraz viac lesov či úrodnej pôdy. Množstvo vody potrebnej na produkciu mäsa a mliečnych výrobkov na osobu za rok (403 000 litrov) je rovnaké, ako keby sa táto osoba sprchovala 17krát za deň – teda 6 190krát za rok.
V roku 2011 sa v živočíšnej výrobe spotrebovalo 1,55 miliárd ton plodín. Toto množstvo by nasýtilo cca 2 262 773 722 ľudí, čo je 31 % svetovej populácie. 70 % obilia, ktoré sa skonzumuje v rozvojových krajinách, skonzumujú zvieratá.
– Ak už nakupujete mäso a mliečne výrobky, vyberajte tie, ktoré sú z ekologických chovov.
Ak chcete zmeniť svoje návyky, nemusíte sa hneď stať vegánom. Ak sa bojíte veľkých zmien, stačí začať pomaly tým, že obmedzíte spotrebu mäsa na menej porcií týždenne. Ak už ale nakupujete mäso, vajíčka a mliečne výrobky, dajte prednosť tým z eko fariem a chovov. Podmienky pre život zvierat sú tam neporovnateľne kvalitnejšie, ako tie vo veľkochovoch.
Zmena nie je ťažká. Stačí len viac premýšľať a myslieť trochu aj na svoje okolie.
Katarína Nikodemová
S prekladom blogu pomáhal: Roman Ujbányai