Najväčší tropický prales na svete je kľúčový pre klimatickú rovnováhu, ale čoraz viac sa blíži k bodu zvratu. K bodu, keď mnoho menších aktivít spustí jednu veľkú – takú, ktorú už nebude možno zastaviť Ak tomu chceme zabrániť, budeme potrebovať systémovú zmenu.
Píše sa rok 2023 a svet s hrôzou sleduje historicky rekordné teploty. Planéta horí. Je to reakcia prírody na našu nečinnosť pokiaľ ide o boj so zmenou klímy. Ale v Amazónii majú požiare, ktoré spaľujú lesy do tla, trochu inú príčinu – chamtivosť.
Hlavný problém je nekonečné využívanie obmedzených prírodných zdrojov. Tento model prináša zisk malej skupine ľudí a zároveň vťahuje spoločnosť do veľmi nebezpečných okolností. Vyzerá to tak, že sme sa tak hrali s ohňom, až sme sami veľmi blízko toho, že sa škaredo popálime.
Tak veľmi by som chcela počas Dňa amazonského pralesa oslavovať divokosť riek, krásu stromov a inšpiratívnosť ľudí v tejto jedinečnej oblasti. Namiesto toho sa však treba zastaviť, zamyslieť sa nad tým, kam sme dospeli, a zvážiť, kam musíme zájsť ak chceme zachovať pralesy a mnohé ďalšie prírodné oblasti po celom svete.
Amazon, zelený obor
Amazonská panva sa rozprestiera na ploche 6,7 milióna km² v deviatich juhoamerických krajinách: v Brazílii, Bolívii, Ekvádore, Guyane, Kolumbii, Francúzskej Guyane, Peru, Suriname a Venezuele. Väčšia časť je v Brazílii, kde sa nachádza 60 % tohto obrovského pralesa a žije tu väčšina obyvateľstva, približne 28 miliónov ľudí z celkového počtu 38 miliónov obyvateľov Panamazonu.
Amazónia je rovnako rozsiahla ako rozmanitá. V jej ekosystémoch, ktoré tvoria lesy, mangrovové porasty, polia a hory, sa darí až desiatim percentám biodiverzitného bohatstva Zeme. Okrem toho, že v pôde a stromoch prales ukladá 150 až 200 miliárd ton CO2eq (ekvivalent oxidu uhličitého), uvoľňuje denne 20 biliónov litrov vody do atmosféry, čím funguje ako globálna klimatizácia.
Odhliadnuc od týchto čísel je les vo veľkom nebezpečenstve. Je naozaj ohrozený. Vedci upozorňujú, že veľká časť Amazónie je ohrozená bodom, z ktorého niet návratu. Ide o takzvaný bod zvratu, po dosiahnutí ktorého zmiznú živočíšne a rastlinné druhy a prídeme o rôzne benefity a environmentálne služby, ktoré Amazónia poskytuje. Pôvodné odhady v tejto oblasti vypočítali, že tento bod dosiahneme, keď sa odlesnením stratí 40 % lesa. Najnovšie štúdie, ktoré zohľadnili negatívny vplyv vzájomného pôsobenia odlesňovania, klimatických zmien a rozsiahlym vypaľovaním plôch lesa, však tento odhad rekalibrovali a dnes sa predpokladá, že ak stratíme 20 až 25 % pralesa, bude to znamenať koniec hry.
Prvotné náznaky bodu zvratu sa už možno začali. Štúdia z roku 2021, ktorú viedla výskumníčka Luciana Gatti z Brazílskeho národného inštitútu pre vesmírny výskum (Inpe), naznačuje, že k tomu už dochádza v lesoch na juhovýchode Amazónie, medzi Pará a Mato Grosso, ktoré prestali pohlcovať uhlík a stali sa hlavnými emitentmi jedného z hlavných skleníkových plynov.
Divoký kapitalizmus
K dnešnému dňu podľa údajov organizácie Mapbiomas Amazónia stratila už 17 % svojej pôvodnej vegetácie, pričom v Brazílii tento podiel dosahuje 21 %. Z ďalšieho nedávneho prieskumu Laboratória pre environmentálne satelitné aplikácie (LASA) vyplýva, že len za posledných 10 rokov pokrývajú jazvy po požiaroch a vypaľovaní v brazílskej Amazónii plochu väčšiu ako Francúzsko (62 miliónov hektárov).
Kde sa berie toľko skazy? Nuž, vychádza z predstavy, že Amazónia je jedna obrovská neobývaná krajina, ktorú treba zničiť, aby sme vytvorili dostatočne veľký priestor na produkciu mäsa, sóje, palmového oleja, ropy, zlata alebo akéhokoľvek iného produktu, ktorý prináša okamžitý zisk investorom, bez ohľadu na to, koľko životov pritom stratíme. Klasický prípad bezohľadnej chamtivosti.
Nehovoríme tu o o nejakých bezvýznamných či drobných odlesňovateľoch alebo jednom-dvoch kriminálnikoch. Ide o komplexný a dobre financovaný systém globálneho finančného systému, ktorý podporuje zaberanie pôdy, násilie a ničenie lesov na výrobu komodít.
Kladné zostatky na účtoch
V Amazónii sa požiare zakladajú v rámci procesu odlesňovania. Amazonský prales je vlhký tropický prales, preto nevyhorí sám od seba. Najskôr ho treba oslabiť, odstrániť väčšie stromy, až kým nie je dostatočne suchý a krehký na to, aby mohol horieť, zvyčajne počas najteplejších mesiacov v regióne, od júla do októbra. Aby bola oblasť úplne odlesnená, pravdepodobne prejde viacerými cyklami degradácie a požiarov, čo môže trvať mesiace alebo dokonca roky. Je to dlhý a nákladný proces, ktorý je možný vďaka tomu, že odlesňovačom neustále prúdia peniaze.
Vzhľadom na to, čo dnes vieme, je neprijateľné, aby vlády naďalej investovali do tohto deštruktívneho ekonomického modelu, z ktorého má prospech len málokto. Spoločnosti sa zatiaľ tvária, že nevidia škody spôsobené ich činnosťou, a banky do týchto odvetví naďalej nalievajú peniaze. Už tiež nie je čas na sľuby bez realizovateľných plánov, ktoré by ich podporili.
Mäsový priemysel už takmer 15 rokov sľubuje a následne porušuje sľuby o nulovom odlesňovaní. Spoločnosti ako napríklad JBS, svetový gigant vo výrobe mäsa,sú stále zapletené do prípadov nákupu dobytka z odlesnených oblastí v Amazónii, napriek tomu sa pripravujú na prvotnú verejnú ponuku (IPO) na newyorskej burze cenných papierov. Pretože maximalizácia zisku bez ohľadu na následky je jedinou prioritou.
Po štyroch rokoch deštrukcie spôsobenej vládou Jaira Bolsonara priniesol príchod Lulu do prezidentského kresla v Brazílii nádej na lepšie časy a bezpečnejšie prostredie. Ale napriek viditeľnému pokroku v oblasti presadzovania práva v oblasti životného prostredia, sa vláda aj tak nemieni vzdať ťažby ropy v ústí rieky Amazonky.
K takémuto skresleniu reality dochádza v Amazónii, ale aj na savanách Cerrado, v pralesoch Konžskej panvy, v lesoch Chaco a dokonca aj v Arktíde! Ako dlho ešte budú nekonečný rast a kladné zostatky na účtoch veľkých korporácií dôležitejšie ako zabezpečenie života v podstate každého človeka na svete?
Čaká nás Pyrocenóza?
V roku 2015 nám odborník na históriu požiarov Stephen Pyne predstavil pojem pyrocenóza. Z jeho pohľadu by Zem vstupovala do novej geologickej éry ovplyvnenej schopnosťou ľudstva meniť životné prostredie prostredníctvom ohňa: ak nám oheň umožnil evolúciu, ten istý oheň pri spaľovaní fosílnych palív a lesov by mohol byť našou pádom .
Bod, keď bolo potrebné zachrániť Amazóniu, sme už prekročili. Teraz sa pokúsme aspoň zachrániť samých seba. Musíme zrealizovať všetky dostupné riešenia: zastaviť odlesňovanie, obnoviť lesy a prírodné ekosystémy, transformovať trh, aby neohrozoval našu budúcnosť, posilniť aktivizmus, reštrukturalizovať nový potravinový systém, dosiahnuť klimatickú spravodlivosť, ukončiť éru fosílnych palív! Musíme skončiť s týmto systémom, aby sme vybudovali niečo nové, niečo, čo má zmysel pre realitu, ktorej čelíme teraz a v budúcnosti.
Pri príležitosti tohtotýždňového Dňa Amazonu (5.9.2023) želáme pralesu budúcnosť plnú pokoja a maximálneho rešpektu.