„Barbenheimer“ je pravdepodobne filmovou udalosťou roka. Aktuálne premiéry dvoch hollywoodskych trhákov od dvoch kultových režisérov: ružová fantasy komédia Barbie od Grety Gerwigovej a pochmúrna psychedelická dráma Oppenheimer od Christophera Nolana.
Spojenie atmosféry, postáv a problémov rozpútalo v tlači a na sociálnych sieťach živé diskusie, od vtipných memečiek až po existenciálne otázky. Pre komunitu Greenpeace sú tieto dva filmy ozvenou minulých a súčasných kampaní proti veľmi reálnym existenčným hrozbám: odlesňovaniu, plastovému znečisteniu a jadrovej skaze.
Barbie: dlhý románik s odlesňovaním a plastom
Gerwigovej Barbie je zábavný a rozhodne feministický film. Je zábavné a dojemné sledovať, ako sa v tomto dokonalom vesmíre všetko pokazí, keď hlavná Barbie, ktorú hrá herečka Margot Robbie, začne premýšľať o smrti. Táto existenciálna kríza spôsobí, že sa Barbie vydá na objavnú cestu do „skutočného sveta“: Los Angeles.
V SKUTOČNOM skutočnom svete je Barbie plastová bábika, ktorú spoločnosť Mattel vyrobila pred 60 rokmi. Spoločnosť uviedla, že sa ľuďom v 150-tich krajinách každý rok predá 58 miliónov bábik, čo je približne 100 bábik každú minútu. Zatiaľ čo Gerwigovej Barbie sa môže obávať o svoj dátum spotreby, tá skutočná Barbie tu bude s najväčšou pravdepodobnosťou naveky, stratená na skládkach a vyhodená na smetiskách.
Okrem svojej temnej minulosti (podporovanie nerealistického obrazu tela u mladých dievčat, udržiavanie antifeministických sexistických stereotypov a propagovanie určitého štandardu krásy, marginalizácia ľudí farebnej pleti), mala Barbie tiež dlhý románik s plastom – a po veľmi intenzívnom zásahu ukončila aj veľmi toxický románik s odlesňovaním.
Vyšetrovanie organizácie Greenpeace International ukázalo, že výrobca hračiek Mattel používa obaly z materiálov dodávaných spoločnosťou Asia Pulp and Paper (APP), ktorá bola obvinená z ničenia indonézskych dažďových pralesov. Vtedy spoločnosť Mattel prisľúbila, že v obaloch prestane používať materiály súvisiace s odlesňovaním. Išlo o sľubné víťazstvo, krok proti celulózovým a papierenským spoločnostiam, ktoré naďalej ohrozujú niektoré z najväčších zostávajúcich dažďových pralesov na svete.
Potom je tu ešte nie tak veľmi “fantastic plastic“ Barbie, ktorý napriek tomu, že sa podáva v miniatúrnych plastových kúskoch, je dodnes obrovským problémom. Na základe správy Environmentálneho programu OSN z roku 2014 sa v hračkárskom priemysle používa viac plastov v samotných výrobkoch ako v ktoromkoľvek inom odvetví. Minulý rok americkí výskumníci vyčíslili, koľko stojí klímu každá bábika Barbie. Každá 182-gramová Barbie spôsobuje približne 660 gramov uhlíkových emisií vrátane výroby, produkcie a prepravy plastov.
Toto je také malé užitočné pripomenutie: plast je len skryté fosílne palivo (99 % plastov sa vyrába z fosílnych palív, ako je napríklad frakovaný plyn a ropa) a že prispieva k zmene klímy počas celého svojho životného cyklu. Preto Greenpeace pokračuje v boji za ambiciózny Globálny dohovor o plastoch, ktorý by obmedzil a postupne znížil výrobu plastov vrátane postupného ukončenia výroby primárnych plastov.
Oppenheimer: horúčkovitý sen, ktorý nám pripomína hrôzu jadrových zbraní
Koncom 20. rokov 20. storočia bol J. Robert Oppenheimer jedným z nádejných fyzikov, ktorí odišli z Ameriky študovať do Európy. Čoskoro si vypestoval vášeň pre kvantovú mechaniku a neustále sníval o inom svete: o svete atómov, hmoty a mŕtvych hviezd, ktoré sa v tichu vesmíru rúcajú samy do seba.
Oppenheimer ešte netušil, že pomôže vytvoriť atómovú bombu a prispeje k smrti státisícov ľudí. Ešte sa nestal „smrťou a ničiteľom svetov“.
Jadrové zbrane sú najničivejšími, najmenej rozlišujúcimi a najobludnejšími zbraňami, aké kto kedy vyrobil. V januári 2021 sme oslávili významný míľnik: Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNZ) sa stala súčasťou medzinárodného práva.
Táto nová zmluva sťaží svetovým lídrom označovať jadrové zbrane za legitímny a užitočný prostriedok na zaistenie bezpečnosti. Vytvára globálnu normu proti jadrovým zbraniam, ktorá nás, dúfajme, v budúcnosti dovedie k svetu bez jadrových zbraní.
V čase globálneho otepľovania nie je hrozba jadrovej zimy zďaleka zažehnaná: Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v júni 2023 zverejnil výročné hodnotenie stavu zbrojenia, odzbrojenia a medzinárodnej bezpečnosti. Vyplýva z neho, že jadrové arzenály sa na celom svete posilňujú.
,,Jadrové zbrane, vyvinuté na vyhrávanie vojen, predstavujú hrozbu úplného vyhladenia (…) S týmito zbraňami, ktoré sú neustále pripravené na masové zabíjanie, nie je možná žiadna udržateľná spoločnosť.“ Toto sú slová Kazumiho Matsuiho, starostu Hirošimy z roku 2011.
Likvidácia jadrových zbraní je jedinou zárukou, že sa nikdy nepoužijú. Jadrová energia a jadrové zbrane sú dve strany tej istej mince. Aby sme ukončili všetky jadrové hrozby, musíme postupne odstrániť obe.
Koniec filmu: VŠETCI žijeme šťastne až do smrti
Čo teda máme robiť, ak chceme žiť šťastne až do smrti? Pri riešení krízových situácií v oblasti klímy, nerovnosti a zdravia je zrejmé, že neexistuje jeden prístup, ale jeden hnací motor: chamtivosť. Formovanie udržateľnej spravodlivej budúcnosti, ktorá uprednostňuje ľudí a planétu pred chamtivosťou podnikov a ziskovosťou elít, je nevyhnutné a možné.
Možnosť postaviť si lepší svet máme na dosah – no potrebujeme na to všetkých.