Pohodáááááááá je lááááááááska! Dino Di(li)no tiež!

Prešiel týždeň, odkedy sme sa opäť po roku stretli v našom infostánku na Pohode. A tak, ako každý rok, to bola “jízda”.

Mať infostánok na Pohode znamená v našom tíme niekoľkotýždňové plánovanie a prípravy. Čo všetko treba zobrať, čo všetko treba nachystať, vyrobiť, na čo sa nesmie zabudnúť. Čo chceme ponúknuť tomu, kto k nám do NGO zóny zavíta. Naplánovať služby dobrovoľníkov a nás, ktorí sa v stánku budeme striedať. Samozrejme pred Pohodou vždy niekto ochorie – čo zamieša karty, služby, a zachmúri čelo koordinátorky dobrovoľníkov Pauli, ktorá má stánok na starosti. Obdobie pred Pohodou je pre koordinátorku dobrovoľníkov obdobím, keď sa slušne zapotí. A teraz nemám na mysli výkyvy počasia, ktoré súvisia s klimatickou krízou. 

No mať infostánok na Pohode znamená pre nás aj veľkú radosť – stretávame tam totiž vás – našich podporovateľov, kamarátov, aj tých, ktorí s nami nemusíte súhlasiť. A to je vždy fajn, vidieť sa naživo, diskutovať, usmievať sa.

Tohto roku sme na Pohode mali našu “greenpeaceácku” klasiku: petíciu za ochranu Karpát a petíciu za Globálny dohovor o plastoch. Veľká vďaka všetkým, ktorí ste ju podpísali. Napriek tomu, že pre niektorých ľudí môžu byť petície len takým “výkrikom do tmy”, ako sa ukázalo už viackrát a naposledy napríklad pri Globálnom dohovore o oceánoch, petície stále zostávajú silným nástrojom, ako zatlačiť na lokálnych, európskych či svetových politikov. 

Okrem toho, že ste sa u nás mohli nechať sa potetovať, urobiť si odznak, zobrať si nálepky, už hotové odznaky, alebo len tak s nami stáť a kecať, ste mohli stretnúť aj tvora, ktorý si získal srdcia mnohých návštevníkov Pohody.

Reč je o našom nafukovacom kostýme dinosaura 🙂 Ten aj s transparentom Nebuď DI(LI)NO, rieš klímu, pobehoval po festivale a tešil sa pozornosti ľudí, ako keby bol nejakým influencerom. Dino Dilino, ako nakoniec skončil pomenovaný, si Pohodu užil tiež. Dal si “mocnú párty” počas koncertu Gleba, zahral si s deckami futbal, frisbee, podpisoval petície aj veľa oddychoval. Mal aj stretnutie “blízkeho druhu”: oproti NGO stanu navštívil veľkú inštaláciu dinosaurieho hniezda s dinosaurími vajcami od umelca Andrása Cséfalvaya.

No proste Dino DI(LI)NO je láááááska. Ešte s nami asi pár “žúrov” absolvuje, celkom sme si ho (a aj Vy) obľúbili. 

Tohtoročnou novinkou bola prezentácia mimovládnych organizácií, ktoré v NGO zóne mali svoje stánky. Ľudia mohli hlasovať o tom, ktorá prezentácia sa im najviac páčila a neziskovky mali 5 minút na to, aby ich presvedčili. Víťaz mohol získať finančnú odmenu. Nakoniec ju vyhral VLK a my mu blahoželáme. Keďže sme mali tú smolu a česť, otvárať kolo prezentácií v piatok o deviatej ráno (keď každý “slušný” účastník Pohody ešte len vstáva, prípadne sa ešte len chystá spať :)) prečítajte si ju aspoň tu, nech moja “konceptuálna báseň” o Greenpeace nevyjde nazmar:

Dlhé texty vraj dnes už číta málokto, takže pomaly budem končiť ďalší diel svojho “denníka hovorkyne”.  

Uzavrela by som ho spomienkou na milú návštevu, ktorá zaplnila ľuďmi stan NGO tak, ako nikdy predtým (a ani potom). Hejtomety pripraviť o tri… dva… jeden…

Pasážou NGO sa prešla a všetkých nás pozdravila, vlastne tak, ako aj minulý rok, pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorú máme veľmi radi a ktorú si vážime. Je radosť vidieť, že pre hlavu štátu je práca ľudí, ktorí sú aktívni či už v ochrane prírody alebo ľudských práv dôležitá. Zastavila sa pri každom stánku, trpezlivo sa fotila s ľuďmi, zaujímala sa o témy a počúvala. Možno vám to príde ako samozrejmé, no ja si ešte zo svojich novinárskych čias pamätám na časy, keď to u prezidentov až také bežné nebolo. 

Tak a už naozaj končím. Ďakujem za pozornosť a želám Vám, aby ste tieto extrémne horúčavy prežili v zdraví🙂