Pri príležitosti Medzinárodného týždňa energetickej chudoby
Fosílne spoločnosti od samého začiatku svojej existencie ničia životy a živobytie celých spoločenstiev, znečisťujú životné prostredie a klamú, len aby mohli ďalej zarábať.
Platí to aj v súčasnosti, keď na pozadí energetickej krízy a krízy životných nákladov päť veľkých ropných a plynárenských spoločností (BP, ExxonMobil, Chevron, Shell a TotalEnergies) za uplynulý rok 2022 spoločne vykázalo zisk vo výške 200 miliárd dolárov, pričom niektoré zaznamenali dosiaľ najväčší zisk za celé svoje pôsobenie, respektíve za veľmi dlhé obdobie. Mnohé domácnosti sa medzitým prepadávajú do čoraz horších životných podmienok, pretože majú problém platiť účty za energie. Zasiahnuté sú predovšetkým ženy, etnické menšiny, deti, starší ľudia a znevýhodnené komunity na celom svete.
Odvetvie fosílnych palív je postavené na kolonializme a nespravodlivosti. Výrobcovia fosílnych palív a poskytovatelia energií pritom aj v súčasnosti iba prehlbujú nerovnosť medzi odberateľmi, a to konkrétne takto:
Infraštruktúrne monopoly domácnostiam takmer znemožňujú znížiť si účty za energie
Zatiaľ čo milióny domácností trpia v dôsledku prudko stúpajúcich cien a sotva dokážu vyžiť, poskytovatelia energií a spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá ťažia z vysokej inflácie, ktorá im prináša rekordné zisky. Za neprimeraným profitom však nie je len inflácia, stoja za ním aj monopoly, pomocou ktorých energetické spoločnosti zneužívajú svoju trhovú silu.
S liberalizáciou trhov s energiami v Európe sa z kedysi štátom vlastnených infraštruktúr stal pre množstvo ziskových spoločností lukratívny biznis. Odberatelia plynu a elektriny musia súkromným monopolom často platiť vysoké poplatky na pokrytie nákladov na prenos a distribúciu.
Výsledkom je, že dvadsaťšesť členov Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) dosiahlo len za prvých šesť mesiacov roku 2021 zisk vo výške 4 miliárd eur, a to ešte pred zintenzívnením krízy fosílnych palív. Štyria najväčší prepravcovia plynu (TSO) v Európe, Enagás (Španielsko), Fluxys (Belgicko), GRTgaz (Francúzsko) a Snam (Taliansko), dosiahli v roku 2021 zisky presahujúce 2 miliardy eur. V Spojenom kráľovstve má odvetvie distribúcie elektriny vyššie rozpätie zisku než ktorékoľvek iné odvetvie, a to konkrétne 43,1 %, pričom hneď po ňom nasleduje odvetvie distribúcie plynu rozpätím zisku na úrovni 36,6 %.
Zistilo sa, že austrálskym spotrebiteľom sa v rokoch 2014 až 2021 za služby elektrizačnej sústavy účtovalo o 10 miliárd austrálskych dolárov viac, než je potrebné na zabezpečenie spoľahlivej služby. V Južnej Afrike energetická kríza – neustálymi výpadkami elektriny a v poslednom desaťročí aj odľahčovaním siete jej vypínaním – prinútila štátnu energetickú spoločnosť dopĺňať výrobu uhoľnej energie naftou, ktorá sa obstaráva nad ceny na čerpacích staniciach.
Inými slovami, energetické spoločnosti, niektoré priamo vlastnené spoločnosťami vyrábajúcimi fosílne palivá ako dcérske podniky, zarábajú na domácnostiach, ktoré nemajú na výber. Táto situácia môže mať katastrofálne následky, predovšetkým pre najzraniteľnejšie domácnosti. Tie pritom majú na svoje účty za energie malý vplyv: po odpočítaní sieťových poplatkov, daní a odvodov môže maloobchodná časť ich účtu predstavovať dokonca len štvrtinu celkových nákladov.
Odberatelia s nízkou spotrebou platia pre tarifné štruktúry oveľa vyššie jednotkové ceny
V spravodlivom svete by bol prístup k energiám ako základné ľudské právo rešpektovaný a zabezpečený pre všetkých. A odberatelia s nízkou spotrebou, ktorí často mávajú aj nízke príjmy, by za jednotkové ceny platili menej než odberatelia s vysokými príjmami a vysokou spotrebou.
V našom svete sa však deje presný opak: mnohé spoločnosti využívajú namiesto objemových sadzieb vysoké podiely fixných poplatkov a neuplatňujú progresívne tarify, takže odberatelia s nízkou spotrebou, ktorými bývajú často ľudia s nízkym príjmom, v konečnom dôsledku platia oveľa vyššie jednotkové ceny ako odberatelia s vysokými príjmami a vysokou spotrebou, čo prehlbuje nerovnosť, keďže najchudobnejší platia viac a najbohatší platia menej.
V čase energetickej krízy a krízy životných nákladov sa tieto tarifné štruktúry podieľajú na privádzaní ľudí do chudoby a udržiavaní ich v chudobe, v dôsledku čoho sa ľuďom s nízkym príjmom ťažko platia účty za energie, primerane vykuruje vlastná domácnosť alebo sú dokonca nútení vyberať si medzi jedlom a kúrením.
Odpájanie a predplatné merače spotreby väznia ľudí v začarovanom kruhu chudoby
Začiatkom roku 2022, krátko po vypuknutí ruskej vojny na Ukrajine, uvádzalo 16 % ľudí v EÚ nedoplatky na účtoch za energie, pričom v Grécku dosahovali až 50 %. Energetická kríza tlačí ľudí do chudoby a v niektorých štátoch bývajú zraniteľné domácnosti jednoducho odpájané od elektrickej siete. Dodávatelia energií takto odpájajú odberateľov, ktorí meškajú s platbami, už dlho a k odpojeniu často pristupujú krátko po odoslaní upozornenia. V roku 2018 dosahovala miera odpájania odberateľov elektriny v kategórii domácností v Taliansku viac ako 4 % a hneď po Taliansku nasledovalo Grécko s necelými 4 %.
Výrobcovia fosílnych palív napriek rekordným ziskom nechajú ľudí túto zimu mrznúť
V niektorých štátoch využívajú energetické spoločnosti predplatné merače spotreby. Slúžia im na vymáhanie dlhu, zakrývanie miery odpájania a nepriame odpájanie odberateľov s finančnými problémami tým, že im umožnia, aby sa odpojili sami. Predplatné tarify, ktoré často bývajú vyššie než ostatné tarify, vytvárajú odberateľov druhej kategórie a väznia ľudí v začarovanom kruhu chudoby.
V Južnej Afrike si ľudia po zavedení predplatných elektromerov začali nastavovať prídel elektriny sami, čo viedlo k poklesu životnej úrovne. V Austrálii si zase obyvatelia odľahlých oblastí, najmä domorodých komunít, môžu prístup k elektrine len predplácať, v dôsledku čoho sú v prípade neplatenia pravidelne odpájaní.
Keďže zraniteľné domácnosti nie sú schopné správne vykurovať, čelia čoraz väčším zdravotným problémom
Uspokojovanie základných energetických potrieb je pre mnoho ľudí cenovo nedostupné a viaceré domácnosti tak žijú v nedostatočne vykúrených domovoch, v dôsledku čoho v nich vznikajú rôzne zdravotné problémy. Táto situácia pritom môže mať strašné zdravotné následky. Dieťaťu žijúcemu v energeticky chudobnej domácnosti hrozí o 30 % vyššie riziko pobytu v nemocnici alebo zariadení poskytujúcom primárnu zdravotnú starostlivosť. Starší ľudia sú náchylnejší na podchladenie či problémy súvisiace s duševným zdravím, ako sú napríklad depresia, úzkosť, ale aj osamelosť a sociálne vylúčenie. Zvýšené riziko zdravotných problémov, napríklad respiračných, kardiovaskulárnych problémov a problémov s duševným zdravím, hrozí aj ženám, pretože sú oveľa citlivejšie na chlad.
V juhoafrickej provincii Mpumalanga pôsobí zhluk dvanástich uhoľných elektrární. Táto provincia sa zároveň nachádza na vrchole rebríčka najrizikovejších oblastí v súvislosti s koncentráciami NO2 na všetkých šiestich kontinentoch. Zdravotné dôsledky tohto znečistenia možno pozorovať ešte aj v hlavnom meste krajiny, ktoré je od provincie vzdialené sto kilometrov. Preto nie je prekvapujúce, že tamojších obyvateľov trápi zvýšený výskyt respiračných ochorení, a to najmä z dôvodu, že mnohí sú stále odkázaní na uhlie, pretože nemajú prístup k elektrine, hoci žijú v tesnej blízkosti elektrární a dokonca ich aj obsluhujú.
V EÚ nebolo v roku 2020 schopných dostatočne vykurovať svoje domácnosti celkovo 36 miliónov ľudí, čo je len časť z množstva ďalších miliónov Európaniek a Európanov trpiacich energetickou chudobou. Naša závislosť od fosílnych palív však zaťažuje okrem domácností, ktoré už teraz zápasia s rastúcimi cenami, aj systémy zdravotnej starostlivosti. Nevyhovujúce bývanie v 27 členských krajinách Európskej únie a Spojenom kráľovstve podľa odhadov celkovo zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť o dodatočných 194 miliárd eur.
Nerovnosť spôsobovaná odvetvím fosílnych palív je všade: nastal čas na spravodlivosť
Fosílne spoločnosti dosahujú zisky na úkor najzraniteľnejších odberateľov, čím priamo prispievajú k prehlbovaniu nerovnosti. Okrem toho intenzívne lobujú za to, aby to tak zostalo a aby sa zabránilo prechodu na čistú energiu.
Energetická kríza a naša závislosť od fosílnych palív len zhoršuje už existujúcu nespravodlivosť v našej spoločnosti. A to isté robí aj klimatická kríza, ktorú primárne prehlbuje práve odvetvie fosílnych palív. Celý svet trápia čoraz častejšie a prudšie záplavy, vlny horúčav a iné extrémne výkyvy počasia. Klímu poškodzujúci biznis odvetvia fosílnych palív pritom porušuje základné ľudské práva obyvateľov všetkých kútov sveta a najviac zasahuje obyvateľov krajín, ktoré ku klimatickej kríze prispeli najmenej, a ľudí, ktorí sú už v našich spoločnostiach tak či tak diskriminovaní.
Koloniálny prístup k ťažbe a vykorisťovanie na celom africkom kontinente naďalej sužuje komunity, ochromuje ekonomiky a vytláča ekosystémy na okraj. Africkí aktivisti a aktivistky žiadajú od svojich vlád lepšie opatrenia – postupné vyradenie fosílnych palív a zabezpečenie čistej, bezpečnej decentralizovanej obnoviteľnej energie pre 600 miliónov Afričanov a Afričaniek bojujúcich s energetickou chudobou.
Porušovanie ľudských práv spôsobené klimatickou krízou predstavuje len časť z prehreškov, ktorých sa odvetvie fosílnych palív samo dopúšťa alebo sa na nich prinajmenšom podieľa. Toto odvetvie má korene v násilnom koloniálnom a kapitalistickom systéme a zodpovedá za nespočetné množstvo ďalších zločinov proti životnému prostrediu a ľudskosti. A tieto zločiny mu prechádzajú už príliš dlho. Ľudia sa začínajú proti zločinným výrobcom fosílnych palív stavať, pretože nás ženú do čoraz hlbšej klimatickej krízy a v celom svete spôsobujú smrť, skazu a vysídľovanie. Na to, aby sme mohli žiť v spravodlivom, zelenom a mierovom svete, potrebujeme klimatickú spravodlivosť.
Dosť bolo znečisťujúcich fosílnych palív, chceme spravodlivosť!