Skončil sa sa ďalší náročný rok a my oceňujeme, že sme dosiahli niekoľko významných úspechov v oblasti ochrany prírody. Ohliadnite sa s nami za rokom 2022. Tieto víťazstvá sú dôležité, aby sme si zachovali nádej a pokračovali aj v roku 2023 v úsilí o lepší, zelenší a spravodlivejší svet pre všetkých. Nič z toho by nebolo možné bez účasti ľudí, ktorí dlhodobo podporujú našu prácu.💚

K výzve na zákaz hlbinnej ťažby sa pripája čoraz viac krajín.

Organizácia Greenpeace nalieha na vlády, aby prijali opatrenia na zákaz začatia hlbinnej ťažby, ničivého ťažobného priemyslu, ktorý ohrozuje oceány a životy a živobytie tých, ktorí sú od neho závislí.

Po kampani Greenpeace a jej spojencov novozélandská pobočka Aotearoa vyzvala na úplný zákaz, Nemecko vyzvalo na preventívne zastavenie ťažby a francúzsky prezident Emmanuel Macron na konferencii COP27 oznámil svoju podporu zákazu hlbinnej ťažby. Na novembrovom zasadnutí Medzinárodného úradu pre morské dno (ISA) v Kingstone na Jamajke vyzvali ďalšie krajiny z Tichomoria, Latinskej Ameriky a Európy na preventívne zastavenie ťažby alebo jej úplný zákaz.

Aktivisti Greenpeace protestujú proti hlbinnej ťažbe. © Marten van Dijl / Greenpeace

Globálna zmluva o plastoch


Environmentálne zhromaždenie Organizácie Spojených národov v marci oznámilo prijatie prelomovej rezolúcie o ukončení znečisťovania plastmi a začalo rokovania o právne záväznej globálnej zmluve o plastoch, ktorá by sa mala uzavrieť do roku 2024 alebo 2025. Rezolúcia sa zaoberá celým životným cyklom plastov vrátane ich výroby, konštrukcie a likvidácie.

Globálna zmluva o plastoch sa považuje za jednu z najdôležitejších environmentálnych dohôd v histórii. Greenpeace a jeho spojenci vyzývajú na uzavretie ambicióznej globálnej dohody, ktorá zníži výrobu a používanie plastov, bude brať na zodpovednosť veľkých znečisťovateľov, vybuduje systémy opätovného používania už vyrobených plastov a posilní postavenie tých, ktorých sa kríza znečistenia plastmi dotýka najviac.

Prehliadka Greenpeace v Uruguaji, kde sa zišli svetoví lídri, aby diskutovali o globálnej zmluve o plastoch. © Manuela Lourenço / Greenpeace

Zastavenie ťažby ropy na mori

Environmentálne a sociálne organizácie spolu s pobrežnými komunitami obyvateľov privítali rozhodnutie argentínskeho federálneho súdu v Mar del Plata proti problematickému prieskumu nerastných surovín v Argentínskom mori. Rozhodnutie súdu o zastavení prieskumu na mori je uznaním práv komunít a zároveň potvrdením deštruktívneho charakteru tejto činnosti pre životné prostredie. Greenpeace Argentína bude naďalej bojovať za definitívny zákaz tohto prieskumu a za zastavenie projektov ropných spoločností v argentínskom mori.

1. septembra 2022 juhoafrické súdy zrušili spoločnosti Shell práva na prieskum pri východnom pobreží Južnej Afriky a rozhodli, že boli udelené nezákonne. Sudca tiež uznal kľúčovú úlohu oceánu v živobytí a duchovnom a kultúrnom živote pobrežných komunít.

Protesty organizácií, vrátane Greenpeace Argentína, proti ťažbe ropy v Argentínskom mori © Gabriel Bulacio / Greenpeace

Hovoríme NIE znečisteniu ovzdušia

V marci 2022 Najvyšší súd Južnej Afriky v prelomovom rozsudku uznal zlú kvalitu ovzdušia v regióne Mpumalanga Highveld v Južnej Afrike a konštatoval porušenie ústavného práva obyvateľov na životné prostredie.

V roku 2019 podala skupina obyvateľov Jakarty, vrátane našich indonézskych kolegov, žalobu na prezidenta Joka Widoda, guvernéra Jakarty a ďalších vysokých vládnych úradníkov s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia v Jakarte. V roku 2021 Ústredný okresný súd v Jakarte rozhodol, že indonézska vláda je vinná z nedodržiavania práva občanov na čistý vzduch. Prezident a ďalší obžalovaní sa odvolali, ale v októbri tohto roku Najvyššia súdna rada potvrdila pôvodné rozhodnutie, čo znamenalo druhé víťazstvo občanov a ich práva na čistý vzduch.

Aktivisti Greenpeace Indonézia a koalícia Ibukota protestujú proti znečisteniu ovzdušia v Jakarte. © Afriadi Hikmal / Greenpeace

Zmena klímy je otázkou ľudských práv

Filipínska komisia pre ľudské práva (CHR) 6. mája 2022 po rokoch odkladov zverejnila záverečnú správu o prvom vyšetrovaní zodpovednosti podnikov za klimatickú krízu na svete, v ktorej vyhlásila, že zmena klímy je otázkou ľudských práv. Prelomové vyšetrovanie prebieha od roku 2015, keď bola na Filipínach podaná vôbec prvá sťažnosť v oblasti ľudských práv proti najväčším svetovým výrobcom uhlia, ropy, plynu a cementu.

Správa je síce nezáväzná, ale vytvára právny základ, na základe ktorého sa budú korporácie zodpovedať za svoje klimatické prehrešky a vysiela jasný signál, že tieto korporácie nemôžu pokračovať v bežnom podnikaní, ktoré uprednostňuje zisk pred ľudskými právami a ochranou planéty.

Demonštranti v Quezon City na Filipínach držia transparent s nápisom „Zodpovednosť veľkých znečisťovateľov“ © Vincent Go / Greenpeace

Zákon, ktorý má zabrániť právnemu prenasledovaniu environmentálnych aktivistov

Európska komisia zverejnila 27. apríla 2022 návrh nového zákona EÚ, ktorý má pomôcť zabrániť právnemu šikanovaniu environmentálnych aktivistov a ochrancov prírody zo strany korporácií a verejných činiteľov. Smernica EÚ obmedzuje strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPP) a sťažuje mocným záujmovým skupinám iniciovať nákladné, často nepodložené žaloby s cieľom zastrašiť a umlčať environmentálny aktivizmus, a tým odviesť pozornosť verejnosti od zverejnených informácií.

Týmto spôsobom budú čoskoro chránení environmentálni aktivisti a organizácie, ktoré vedú kampane proti ničeniu prírody v EÚ. Ide o dôležitý míľnik, ktorý mnohí ešte pred niekoľkými rokmi považovali za nemožný.

Koalícia organizácií vrátane Greenpeace protestuje proti zákonu SLAPP v Londýne. © Kristian Buus / Greenpeace

OSN vyhlasuje zdravé životné prostredie za ľudské právo

Valné zhromaždenie OSN 28. júla 2022 vyhlásilo, že každý človek na planéte má právo na zdravé životné prostredie.

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia patria medzi najnaliehavejšie hrozby pre budúcnosť ľudstva a zhromaždenie OSN vyzvalo štáty, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie prístupu svojich obyvateľov k „čistému, zdravému a udržateľnému životnému prostrediu“.

Hoci ide o pôsobivý míľnik, táto rezolúcia nie je pre 193 členských štátov OSN právne záväzná, ale je skôr podnetom pre štáty, aby prijali zákony na ochranu ľudí a prírody. Zároveň otvára cestu k súdnym sporom, ktoré vedú ľudia a organizácie na celom svete proti environmentálne škodlivým politikám a projektom.

Prírodná rezervácia Fiby Urskog vo Švédsku plná nedotknutých lesov © Christian Åslund / Greenpeace

Ochranné pásmo pre nové ropné a plynové vrty.

V septembri bol v Kalifornii schválený senátny zákon 1137, ktorý zakazuje budovanie nových ropných a plynových vrtov vo vzdialenosti približne 972 metrov od domov, škôl a nemocníc. Výskum ukazuje, že život v blízkosti studní môže predstavovať zdravotné riziká, ako sú predčasné pôrody, astma, ochorenia dýchacích ciest a rakovina.

Ropný vrt viditeľný v blízkosti obytnej oblasti, Kalifornia © David McNew / Greenpeace

EÚ schválila zákon o odlesňovaní

EÚ je prvým regiónom na svete, kde budú musieť spoločnosti preukázať, že ich výrobky neprispievajú k odlesňovaniu, ak ich chcú predávať na spoločnom trhu. V praxi to znamená, že pri nákupe budete mať istotu, že nekupujete výrobky spojené s odlesňovaním. Navyše, zákon bude vymáhateľný a za jeho porušenie budú spoločnosti čeliť pokutám.

Podľa správy WWF sú krajiny EÚ zodpovedné za 16 % odlesňovania tropických lesov v súvislosti s medzinárodne obchodovanými komoditami, ako je mäso, kaučuk, palmový olej a sója.

Boj za ochranu lesov sa neskončil, ale sme o krok bližšie!

Príklad odlesňovania pre komoditné poľnohospodárstvo – sójové plantáže v Brazílii © Victor Moriyama / Greenpeace

Odmietnutie rozšírenia železnej bane Baffinland

Kanada zamietla rozšírenie železnej bane v kanadskej Arktíde po niekoľkých rokoch protestov inuitských ochrancov pôdy a ich podporovateľov vrátane Greenpeace Kanada a Greenpeace Luxembursko. Plánované rozšírenie bane Baffinland by znamenalo zdvojnásobenie produkcie železnej rudy a vyžadovalo by si výstavbu 110 km dlhej železnice do prístavu v blízkosti obce Pond Inlet. Rozširovanie bane predstavovalo veľkú hrozbu pre arktické životné prostredie, divokú prírodu a živobytie Inuitov.

Je to veľké víťazstvo obrancov inuitskej pôdy a arktického ekosystému. „Éra, keď Ottawa uprednostňovala rozvoj ťažby na severe pred pôvodnými obyvateľmi, sa skončila,“ povedal kanadský minister pre severné záležitosti Dan Vandal. „Pozemok, na ktorom sa nachádza baňa, nie je štátnou pôdou, je to pôda vo vlastníctve Inuitov.“

Aktivisti Greenpeace Luxemburg protestujú pred sídlom spoločnosti ArcelorMittal v Luxemburgu na znak solidarity s inuitskými komunitami, ktoré negatívne ovplyvňuje ťažba železa v kanadskej Arktíde, ktorú prevádzkuje spoločnosť Baffinland, spoluvlastnená spoločnosťou ArcelorMittal. Transparent „Rešpektuj Inuitov alebo odíď“ navrhla Christi Belcourtová, domorodá umelkyňa žijúca a pracujúca v Kanade. © Greenpeace / Anais Hector

V roku 2022 sme dosiahli mnohé úspechy, ale stále máme pred sebou dlhú cestu, aby sme pre seba a svoje deti zabezpečili udržateľnú budúcnosť, chránili klímu, prírodu a biodiverzitu na tejto planéte.

Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k ochrane našej planéty a veríme, že v roku 2023 budete po našom boku pokračovať.

❤️🧡💛💚💙💜

Autorkou preložené z anglického originálu a českej verzie.