Od nedele 6. novembra do piatka 18. novembra bude v egyptskom Šarm aš-Šajchu prebiehať 27. klimatický samit OSN, tzv. COP27.
Samit sa koná len niekoľko mesiacov po zverejnení posledných dvoch správ Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) a prichádza v kľúčovej chvíli. Správy boli svetovým vládam doručené priamo od popredných svetových klimatológov a jasne sa v nich uvádza, že klimatická kríza už nastala a ruinuje životy, živobytie, komunity a kultúry na celej planéte. Nedávne rozsiahle klimatické zmeny majú bezprecedentnú povahu, prejavujú sa čoraz rýchlejšie a budú sa zhoršovať skôr, než sa predpokladalo.
Toto desaťročie má zásadný význam z hľadiska minimalizácie rozsahu ďalších nezvratných zmien a strát, ktoré nastanú v budúcnosti, a COP27 musí vzhľadom na čoraz väčšie dôsledky zmeny klímy a rastúcu nerovnosť zaistiť klimatickú spravodlivosť. Svetové vlády sa na COP27 musia prestať pokúšať riešiť krízy pomocou starých a nefunkčných systémov, ktoré im umožňujú prichádzať s falošnými riešeniami a prázdnymi sľubmi.
Rozoberme si teda, čo je potrebné na to, aby sa to stalo, čo vlastne COP27 je a čo môže robiť globálne klimatické hnutie.
Čo je vlastne COP27?
Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC COP alebo len COP) je výročná svetová klimatická konferencia, na ktorej sa schádzajú vládni predstavitelia, aby rokovali o plánoch na riešenie zmeny klímy. Tentoraz pôjde už od dvadsiate siedme stretnutie tohto druhu.
Očakáva sa, že tohtoročný samit v Afrike bude zameraný na otázky financovania, adaptácie a strát a škôd, ktoré sa na predchádzajúcej konferencii COP26 vo všeobecnosti dostatočne neriešili, no globálne na ne upozorňujú krajiny a komunity, ktoré sa v súvislosti s dôsledkami zmeny klímy stali zraniteľnými.
Čo robí na COP Greenpeace?
Greenpeace na COP vysiela zástupcov a zástupkyne z radov odborníkov na politiku, vedeckých expertov a ľudí z predných línií boja proti klimatickej kríze, aby pozorovali priebeh konferencie a dohliadali na to, aby politici počúvali.
Okrem toho zároveň spolupracuje s miestnymi skupinami a zástupcami a zástupkyňami komunít, ktorých sa rozhodnutia prijaté na COP27 bezprostredne a priamo dotknú, a podporuje ich. Tieto komunity sú za klimatickú krízu najmenej zodpovedné, no napriek tomu sú jej najviac vystavené.
Kto sa na COP27 zúčastní a kto musí začať robiť viac?
Na COP27 sa zúčastnia hlavy štátov a vládni predstavitelia a predstaviteľky z celého sveta spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti z mimovládnych organizácií, podnikov, náboženských skupín, vedeckej obce a iných skupín, ako sú napríklad delegácie pôvodných obyvateľov. Nebudú chýbať ani domáce a zahraničné médiá.
Silnú politickú vôľu napredovať v svojich plánoch oveľa rýchlejšie by mali prejaviť hlavne lídri z najbohatších krajín. Krajiny G20 sú zodpovedné za takmer 80 % globálnych emisií, no mnohé z nich vrátane USA, Indie, Číny, Austrálie, Saudskej Arábie, Ruska a Brazílie svoje klimatické plány napriek blížiacej sa konferencii COP27 zatiaľ neposilnili. Hlavnou skúškou konferencie COP27 bude zaistiť, aby podniky, vlády a finanční podporovatelia tohto systému urýchlene podnikli kroky na predchádzanie škodám a zároveň zaplatili politické, sociálne a finančné náklady potrebné na riešenie ujmy, ktorú vedome spôsobili.
Ústrednou témou konferencie bude nastoľovanie spravodlivosti. Kto zaplatí za škody, ktoré už klimatická kríza napáchala? Znečisťovatelia profitujúci z priemyselných odvetví, ktoré ju spôsobujú, alebo ľudia, ktorí sú najviac zasiahnutí jej dôsledkami – pôvodní obyvatelia, komunity v prvej línii a mladí na celom svete? Zodpovednosť za budúcnosť musia niesť tí, ktorí nám ničia súčasnosť.
Prečo je tohtoročná konferencia COP dôležitá?
Na tohtoročnom klimatickom samite OSN treba prijať rozhodnutia v súvislosti s niekoľkými veľkými problémami. Hlavný význam COP27 bude závisieť od potenciálneho dosiahnutia pokroku vo viacerých politických otázkach (napr. vo financovaní strát a škôd), a nie od dokumentov k rozhodnutiam, ktoré sa majú prijať.Ako vždy však platí, že čím dlhšie budú vlády s opatreniami čakať, tým ťažšie bude uspieť.
Čo konkrétne Greenpeace v súvislosti s konferenciou COP27 požaduje?
COP27 musí v záujme dosiahnutia klimatickej spravodlivosti a obmedzenia zvýšenia teploty na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou z roku 2015 zabezpečiť:
1. Rýchle a primerané finančné zdroje a technickú pomoc určenú najviac zasiahnutým krajinám a komunitám.
Bohatší a historicky najväčší znečisťovatelia musia pristúpiť k dodatočnému prispievaniu na prevádzku globálneho finančného nástroja na riešenie strát a škôd. Súčasné finančné mechanizmy na pokrývanie nákladov na riešenie dôsledkov zmeny klímy sú nedostatočné a pomoc zasiahnutým krajinám a komunitám pri zotavovaní sa z minulých, súčasných a budúcich klimatických katastrof sa musí priorizovať tak, že znečisťovateľov donútime platiť.
2. Rýchle ukončenie využívania fosílnych palív a zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov na polovicu do roku 2030 v záujme postupného dosiahnutia nulových emisií.
Úplné ukončenie využívania fosílnych palív musí byť súčasťou konečného rozhodnutia konferencie COP, ako aj príslušných záväzkov v rámci vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) a plánov spravodlivého prechodu. Bude to znamenať, že viac nebudú môcť vznikať nové ropné vrty, nové uhoľné elektrárne, nové uhoľné bane ani nové plynové projekty. Záväzok okamžite ukončiť všetky nové projekty v oblasti fosílnych palív sa pritom musí plniť zabezpečením spravodlivého prechodu pre dotknutých pracovníkov a komunity.
3. Aby krajiny s nízkymi príjmami mali prístup k finančným zdrojom potrebným na prípravu na dôsledky zmeny klímy a dekarbonizáciu svojho hospodárstva.
Bohaté krajiny v roku 2009 na klimatickom samite v Kodani sľúbili, že do roku 2020 budú podporovať krajiny s nízkymi príjmami sumou 100 miliárd USD ročne. Svoj sľub však nedodržali. Vlády bohatých krajín musia nutne zvýšiť svoje celkové príspevky na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy s osobitným zreteľom na podporu adaptačných opatrení.
4. Aby boj proti klimatickej zmene šiel ruka v ruke s ochranou prírody.
Popri klimatickej kríze čelíme aj ekologickej a biodiverzitnej kríze. Kľúčom k riešeniu všetkých týchto kríz je ochrana a obnova prírody, ktorá však musí prebiehať súbežne s urýchleným ukončovaním využívania fosílnych palív a znižovaním emisií. Na všetkých riešeniach sa pritom musia aktívne podieľať pôvodní obyvatelia a miestne spoločenstvá. Vlády musia uznať, že príroda zohráva pri zmierňovaní zmeny klímy a súvisiacej adaptácii dôležitú úlohu ako kultúrny a duchovný symbol a ako domov rozmanitej flóry a fauny.
Čo môžeme urobiť pred COP27?
Samit síce môže byť fórom pre politické opatrenia v oblasti klímy, ktoré nutne potrebujeme, no globálne klimatické hnutie bude musieť naďalej tlačiť na vlády a iných významných zúčastnených aj nezúčastnených aktérov z celého sveta, aby k razantnému znižovaniu emisií uhlíka pristúpili čo najskôr.
Čerpajme silu z toho, že v poslednom čase dochádza k dosiaľ najprudšiemu nárastu povedomia a aktivizmu. Študenti a študentky na celom svete organizujú globálne klimatické štrajky, milióny ľudí vychádzajú do ulíc, voľby sa sústreďujú na politiku v oblasti klimatickej krízy a čoraz viac skupín a zasiahnutých komunít rieši boj za klimatickú spravodlivosť na súdoch a víťazí. Ľud má veľkú moc a hnutie je zo dňa na deň silnejšie.
To však samozrejme neznamená, že sa všetky veľké problémy podarí v Šarm aš-Šajchu dostatočne vyriešiť. S veľkou pravdepodobnosťou to tak nebude, ale my neprestaneme bojovať. Nikdy. Globálne hnutie vedené domorodým obyvateľstvom, zasiahnutými komunitami a mladými ľuďmi prevezme iniciatívu všade, kde lídri zlyhajú, a bude získavať ešte väčší vplyv a pozornosť.
