„Klimatická zmena a vojna na Ukrajine majú rovnaký pôvod – fosílne palivá a našu závislosť od nich,“ vyhlásila ukrajinská klimatologička Svitlana Krakovska v reakcii na to, ako Rusko, jeden z najväčších svetových producentov ropy a zemného plynu, napadlo jej krajinu.
V tom čase zo svojho domova v Kyjeve vystupovala na zasadnutí Medzivládneho panela o zmene klímy a bola nútená odrieknuť svoju účasť na schvaľovaní najnovšej hodnotiacej správy, pretože jej mesto začali bombardovať. Prešli už dva mesiace a z vojny na Ukrajine sa stala humanitárna kríza: z krajiny už utieklo vyše 3,7 milióna obyvateľov a odhaduje sa, že približne 13 miliónov obyvateľov odísť nemôže a má obmedzený prístup k jedlu, vode a zdravotnej starostlivosti.
Vojnu na Ukrajine financujú fosílne palivá
Fosílne palivá a ruskú vojnovú mašinériu spája priamy vzťah. Medzi hlavných dodávateľov paliva pre ruskú armádu totiž údajne patrí Rosneft, teda jedna z najväčších ruských ropných spoločností.
Navyše zisky z predaja fosílnych palív predstavujú viac než tretinu ruského štátneho rozpočtu, pričom v októbri 2021 boli príjmy z vývozu ropy a plynu takmer pol miliardy dolárov denne. Samotné Slovensko len v roku 2020 zaplatilo za plyn 1,3 miliard €, a pretože 85% nášho plynu pochádza z Ruska, sme takto poslali stovky miliónov eur priamo do Putinovej vojnovej pokladnice. Preto nezveličujeme, ak povieme, že naše platby za dovoz ruských fosílnych palív priamo financujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Na zastavenie tejto vojny potrebujeme čo najskôr globálne stiahnuť investície z ruských fosílnych palív, uvaliť na ne embargo a zároveň zabezpečiť okamžité dodávky humanitárnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú.
Potrebujeme masívne investície do energetickej efektivity, znižovania spotreby a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň potrebujeme, aby si ich mohol dovoliť každý a každá z nás.
Fosílne palivá mali s vojnou do činenia aj v minulosti
Prepojenie fosílnych palív s vojnovým konfliktom nie je nič nové. Boj o energetické zdroje zohrával významnú úlohu aj vo viacerých nedávnych konfliktoch vrátane iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988, vojny v Perzskom zálive v rokoch 1990 – 1991 a sudánskej občianskej vojny v rokoch 1983 – 2005. Organizácia Greenpeace na takéto konflikty v minulosti už upozorňovala, a to najmä počas poslednej vojny v Iraku. Z výskumu, ktorý v roku 2021 uskutočnili Greenpeace Taliansko, Greenpeace Španielsko a Greenpeace Nemecko, vyplynulo, že skoro dve tretiny všetkých vojenských misií EÚ monitorujú a zabezpečujú ťažbu a prepravu ropy a plynu do Európy.
Obchod s fosílnymi palivami podporuje nespravodlivý systém
Ak chcú vlády pomôcť zabezpečiť mier a zastaviť klimatickú krízu, musia sa zbaviť závislosti od fosílnych palív a okamžite začať s ich postupným vyraďovaním. Svetovú ekonomiku ešte stále do veľkej miery poháňajú fosílne palivá, ktoré naďalej vyrábajú viac ako 80 % energie na svete.
Táto závislosť od fosílnych palív vystavuje energetickú bezpečnosť a klimatické politiky na milosť a nemilosť geopolitiky. Vlády nemôžu tvrdiť, že chcú mier, ak budú naďalej financovať vojnu. A prechodom od ruskej ropy a plynu k rope a plynu z iných krajín by sa iba presunula geopolitická moc z rúk jedného aktéra do rúk iného. Nerovnováha moci môže vyústiť do toho, že takéto krajiny konajú ako by boli beztrestné.
Napríklad poprední producenti ropy a uhlia, ako Saudská Arábia a Austrália, na nedávnych globálnych diskusiách o klíme počas 26. konferencie OSN o zmene klímy (COP26) zmarili snahy o zahrnutie postupného vyraďovania fosílnych palív do finálneho znenia dohody o ďalšom postupe v boji s klimatickou zmenou a krajiny ako Rusko a Spojené štáty nie sú členmi Medzinárodného trestného súdu, ktorý stíha vojnové zločiny.
Obnoviteľná energia je cestou k mieru
Na to, aby sme raz žili v spravodlivejšom a mierumilovnejšom svete je potrebné, aby sa krajiny zbavili svojej závislosti od fosílnych palív. V záujme rýchlej zmeny súčasného stavu musia rozvinuté krajiny najprv znížiť svoj dopyt po energii a maximalizovať energetickú efektívnosť a potom urýchlene podniknúť opatrenia na pokrytie zvyšku svojich energetických potrieb energiou z obnoviteľných zdrojov.
Na rozdiel od fosílnych palív je menej pravdepodobné, že obnoviteľná energia bude živiť geopolitické mocenské boje alebo nerovnosť, pretože jej infraštruktúra môže byť do značnej miery lokálna. Rozvoj obnoviteľných zdrojov by pomohol obmedziť obchodovanie s krajinami s pochybnou minulosťou v oblasti porušovania ľudských práv. Lokálna obnoviteľná energia by zároveň mohla pomôcť chrániť spotrebiteľov pred cenovými otrasmi, ku ktorým dochádza v globálnej energetickej kríze, akej sme dnes svedkami.
Ochrana energetickej bezpečnosti a klímy
Kombinácia obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti predstavuje lepšie riešenie aj z hľadiska energetickej bezpečnosti. V prípade skombinovania potenciálu týchto dvoch možností by sa celkový celosvetový dopyt po energii mohol do roku 2030 znížiť až o štvrtinu..
Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti by predstavovali polovicu až tri štvrtiny celkových úspor energie a zvyšok potrieb by dokázali zabezpečiť obnoviteľné zdroje energie.Takéto riešenie by malo veľký význam aj z hľadiska ochrany klímy, keďže globálne otepľovanie poháňajú najmä fosílne palivá.
Rýchly a spravodlivý prechod na obnoviteľnú energiu je možný. Zvyšovanie kapacity obnoviteľných zdrojov je oveľa rýchlejšie než budovanie novej infraštruktúry pre fosílne palivá. A ak svet investuje do výroby väčšieho množstva obnoviteľnej energie, stane sa ešte lacnejšou a udržateľnejšou možnosťou.
Vlády majú príležitosť vymaniť sa z deštrukčného cyklu využívania fosílnych palív a vykročiť v ústrety zelenej a pokojnej budúcnosti. V záujme mieru a bezpečnej klímy musia zabezpečiť čo najrýchlejší prechod na efektívnu a obnoviteľnú energiu.
Urobte prvý krok:
Zapojte sa na: https://pinputin.com/
Stiahnite si súbor s podobizňou Vladimíra Putina z tohto odkazu: https://act.gp/Pin_Putin_nalepka
Nalepte ho alebo zaveste na objekt spojený s ruskými fosílnymi palivami – plyn a ropa.
Vyfoťte sa a pošlite nám vašu fotografiu na Faceebook alebo Instagram.