“Najskôr sme sa báli. Neskôr sme však prišli k záveru, že celková myšlienka protestu je dôležitejšia, takže sme išli do toho,” hovorí Karolína Blunárová, prváčka na univerzite v Brne.
Mladé klimatické aktivistky Karolína a stredoškoláčka Katarína Slováková v októbri minulého roka blokovali vchod do budovy Ministerstva životného prostredia v Bratislave. Skupina aktivistiek a aktivistov, ktorú zastupovali, ešte v tom čase nemala žiadne meno a pre daný moment sa teda nazvali “Študenti bez mena”. Neskôr sa rozhodli zapojiť do Climate Care Uprising, akcie organizovanej inými aktivistickými skupinami na Slovensku a aj po celej Európe.
“To bola naša prvá priama akcia. Vedela o tom iba moja sestra. Mojej mame som len oznámila, že v ten deň nepôjdem do školy. Na začiatku som bola veľmi nervózna, no pomyslela som si, že ak sa do akcie zapája aj skupina matiek, tak je naša participácia určite v poriadku,” opisuje skúsenosť Katarína a odkazuje na skupinu Znepokojené matky, ktorá sa taktiež zúčastnila protestu.
“Sme pripravené robiť viac priamych akcií.”
Kým Karolína a Katarína na dve hodiny blokovali vchod do budovy Ministerstva životného prostredia, Greenpeace a klimatické kolektívy Znepokojené matky, Bod Obratu a Extinction Rebellion blokovali ostatné ministerské budovy v meste, dožadujúc prioritu témy klimatickej zmeny v diskusiách politických lídrov.
Kvôli zhoršujúcej sa situácii s pandémiou Covid-19 na Slovensku sa protestujúci nemohli zoskupovať. Preto sa ostatné členky a členovia kolektívu Študenti bez mena zapájali v rôznych iných formách, napríklad publikovaním príspevkov na sociálnych sieťach alebo fotografovaním. Aj napriek tomu, že zamestnanci ministerstva zavolali políciu, vďaka nenásilnej podobe mohla akcia naďalej pokračovať. Síce sa protestu nedostalo veľa mediálnej pozornosti, ale aktivistky dostali možnosť stretnúť sa s ministrom životného prostredia. Ich cieľom bolo upozorniť na potrebu minimálne 65%-nej redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030. Celý protest bol organizovaný tesne pred dôležitým hlasovaním Rady Európskej únie.
“Chceli sme zvýrazniť potrebu cieľa redukovať emisie o 65 %. Aj keď sa pán minister vyjadril najskôr tak, že s našimi požiadavkami súhlasí, po stretnutí svoju rétoriku zmenil a vrátil sa späť k pôvodnému cieľu zníženia o 55 %. Boli sme sklamané, no odmietame súhlasiť s nedostatočnými cieľmi,” vraví Katarína.
Klimatické hnutia na Slovensku sú rôznorodé a aktívne aj počas pandémie, aj keď je šanca na väčšie zhromaždenia nízka. Študenti bez mena si po čase našli meno “Z lavíc do ulíc” a pokračujú so spoluprácou s ostatnými skupinami a hnutiami, ktoré boli zapojené v októbrovom klimatickom povstaní. Pravidelne organizujú spoločné online stretnutia, kde diskutujú o ďalších krokoch a vymieňajú si poznatky a názory.
“Vždy sa pokúšame učiť od druhých ľudí. Rôznorodosť je pre nás dôležitým pilierom,” hovorí Karolína, ktorá sa o klimatické témy začala zaujímať už pred troma rokmi. “Najskôr to boli moje vlastné kroky, prestala som používať plastové slamky a obmedzila som konzumáciu mäsa. Myslím si, že väčšina ľudí takto začína. My už však nemáme čas na individuálne zmeny. Pochopila som, že musíme spoločne zatlačiť na zmenu systému. Po akcii v októbri som sa hlbšie ponorila do rámca intersekcionality. Som rada, že sa ako skupina uberáme práve týmto smerom.”
Intersekcionalita je základom motivácie skupiny Z lavíc do ulíc. Pristupujú k ich boju s porozumením toho, že klimatický problém nie je iba o klíme, ale aj o základných ľudských právach a znamená aj boj o rovnosť v spoločnosti. “Nespravodlivosť v spoločnosti je zakorenená v systéme a je dôvodom momentálnej podoby klimatickej krízy,” naznačuje Katarína, ktorej znepokojenie pre klímu začalo v prvom ročníku na strednej škole. Už vtedy začala písať do školského časopisu, organizovala výmeny oblečenia (“swapy”) a podobné akcie. Pred rokom stretla Karolínu a ostatných ľudí, s ktorými spoločne tvoria Z lavíc do ulíc.
Protest Climate Care Uprising bol pre nich rozhodujúcim podnetom. Dnes spolupracujú nielen so skupinami zo Slovenska, ale aj s medzinárodnými hnutiami, ako Fridays for Future a inými mládežníckymi klimatickými aktivistickými skupinami a hnutiami.
“Priama akcia v októbri nám dodala veľa nadšenia a odhodlania. Sme pripravené robiť oveľa viac,” zhrnula Karolína.
Chcete byť súčasťou hnutia?
Inšpiroval vás príbeh Karolíny a Kataríny a nadchol aktivizmus? Chceli by ste byť súčasťou študentského hnutia z Lavíc do ulíc? Stačí im napísať na ich Facebooku alebo Instagrame, prípadne poslať email na [email protected]
