Prvýkrát od začiatku pandémie koronavírusu v Európe sa tisíce demonštrantov, od Bruselu až po Moskvu, opäť vracajú do ulíc a na sociálne médiá, aby vyzvali vlády k ambicióznejším opatreniam v oblasti klímy. Táto nová vlna demonštrácií, pod názvom Climate Care Uprising, sa odohráva v čase, keď vlády a Európska únia prijímajú rozhodnutia, ktoré by mohli zvrátiť vývoj v boji proti klimatickej kríze.
V Nemecku, ktoré momentálne predsedá EÚ, sa aktivisti postavili proti rozširovaniu uhoľných baní blízko Düsseldorfu. Len v samotnom Poľsku sa uskutočnilo tridsať Climate Care Uprising protestov. V stredu 30. septembra demonštranti v Berlíne konfrontovali európskych ministrov životného prostredia, ktorí sa stretli, aby rokovali o opatreniach Európskej únie v oblasti klímy.
Európa, ktorej súčasné bohatstvo priamo naväzuje na doby kolonializmu, je historicky jedným z najväčších znečisťovateľov. EÚ má preto zodpovednosť, ale aj obrovské zdroje na riešenie problémov, ktorým čelíme. Európa má dlhú a neslávnu históriu podmaňovania si prírody a “prírodných zdrojov” naprieč celou planétou. Jej následkom v podobe zhoršujúcej sa klimatickej katastrofy musia čeliť najmä ľudia z tzv. globálneho juhu.
V rámci reakcie Európy a zvyšku sveta na pandémiu Covid-19 majú politici príležitosť vybudovať spravodlivejší a ekologickejší svet, v tom im však naďalej bránia veľkí znečisťovatelia. Iba moc ľudí môže prelomiť ničivé puto medzi politikmi a vplyvnými korporáciami, ktoré sú najviac zodpovedné za klimatickú krízu.
Práve dnes, 6. októbra 2020, bude Európsky parlament hlasovať o nových opatreniach v oblasti klímy a pláne urýchliť znižovanie emisií EÚ do roku 2030. Výsledky tohto hlasovania môžu mať ďalekosiahle následky pre ľudí a planétu. Vedecké štúdie OSN naznačujú, že do roku 2030 musíme znížiť emisie minimálne o 65% v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Bez silného tlaku verejnosti je však nepravdepodobné, že by parlament podporil cieľ presahujúci 60%. Čokoľvek pod 65% však znamená katastrofu.
Ešte viac sa od týchto vedeckých štúdií vzďaľuje Európska komisia. Podporuje iba cieľ znížiť emisie o najmenej 55% do roku 2030 – tento cieľ však zahŕňa aj emisie absorbované lesmi a pôdou, čo odvádza pozornosť od hlavnej požiadavky na ich znižovanie emisií v znečisťujúcich odvetviach, ako je energetika, doprava alebo poľnohospodárstvo.
Európsky parlament a vlády členských štátov sa nakoniec budú musieť dohodnúť na tom, ako ďaleko EÚ zájde a či dodrží svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 °C. Prekročenie tejto hranice znamená neporovnateľne horšie dopady klimatickej krízy.
Vedúci predstavitelia a predstaviteľky európskych vlád budú 15. a 16. októbra v Bruseli rokovať o návrhoch Európskej komisie a Európskeho parlamentu v oblasti klímy. Bude sa tiež diskutovať o tom, ako minúť obrovský balík peňazí, ktorý má Európe pomôcť zotaviť sa z dopadov spôsobených koronavírusom.
Problémom je, že napriek diskusiám o zelenej obnove, Európa stále ignoruje vedecký výskum a prichádza o svoje vedúce postavenie v oblasti boja proti klimatickej zmene. Všetci ľudia, ktorí budú v nadchádzajúcich dňoch protestovať na niektorom z 91 podujatí v 26 krajinách sveta, už majú plné zuby greenwashingu a chcú vidieť riešenia zodpovedajúce závažnosti kríz, ktorým čelíme.
Iba pred týždňom Čína prvýkrát oznámila, že do roku 2060 chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Je zrejmé, že to nestačí, ale Európa už viac nemôže predstierať, že koná sama.
Autorka: Georgia Whitaker, koordinátorka klimatickej kampane pre Greenpeace EÚ